„Boh pravdepodobne nie je. Prestaňte sa znepokojovať a užívajte života.“ Týmto nápisom na londýnskych autobusoch nedávno odštartovala propagandistická vojna medzi ateistami a veriacimi.
Vlastne, podľa autorky a komičky Ariane Sherine, je to reakcia na kampaň kresťanských fundamentalistov, ktorí pred pol rokom oblepili londýnske autobusy biblickými výrokmi.
Medzitým sa božia prestrelka rozšírila aj do Madridu a Barcelony, kde premávajú autobusy s nápismi „Áno, Boh je. Teš sa zo života s Kristom.“ A ďalšie zase jazdia s odpoveďou Španielskeho zväzu ateistov a voľnomyšlienkárov s podobným znením, ako sa objavilo v Londýne.
Príznačné na celej veci je, že zatiaľ čo veriaci o svojom tvrdení nepochybujú, neveriaci narazili na rozpory už pri formulovaní sloganu. Niektorí uprednostňovali jednoznačné tvrdenie: Boh nie je. Evolucionista Richard Dawkins presadzoval znenie: Boh skoro určite nie je. Víťazné, takmer agnostické, znenie: Boh pravdepodobne nie je, odporučili reklamní experti. Keďže neexistenciu Boha nemôže nikto absolútne dokázať, mohlo by sa toto tvrdenie dostať do rozporu s radou pre reklamu. Rozmýšľam, čo by urobila rada pre reklamu, keby niekto požadoval dokazovanie sloganu veriacich.
Príznačné na celej veci je aj to, že zatiaľ čo veriaci svojimi nápismi sledujú evanjelizáciu – teda oslovujú neveriacich, ateisti politicky korektne tvrdia, že ich cieľom nie je urážať či inak znepokojovať veriacich, ale naopak, chcú upokojiť neveriacich, ktorým sa vraj pravidelne hrozí peklom, večným ohňom a mukami.
V Ríme „ateistické“ autobusy zakázali, ale aj tak sa akcia šíri ďalej. Rôzne iniciatívy zbierajú príspevky od dobrovoľných darcov na strane veriacich aj neveriacich. Čoskoro to dorazí aj k nám, predpokladám.
Mám rada provokácie, umelecké aj reklamné, nič nepotrebujeme pre život viac, ako sa s nadhľadom zasmiať a zamyslieť. Na tejto kampani mi však akosi uniká zmysel. Reklama predáva tovar, služby aj charitu. Nikto však vďaka nej neuverí ani len v to, že nejaký prášok vyperie lepšie ako druhý. Tak ako by mohol niekto na jej základe uveriť v existenciu alebo naopak neexistenciu Boha?
Vlastne, podľa autorky a komičky Ariane Sherine, je to reakcia na kampaň kresťanských fundamentalistov, ktorí pred pol rokom oblepili londýnske autobusy biblickými výrokmi.
Medzitým sa božia prestrelka rozšírila aj do Madridu a Barcelony, kde premávajú autobusy s nápismi „Áno, Boh je. Teš sa zo života s Kristom.“ A ďalšie zase jazdia s odpoveďou Španielskeho zväzu ateistov a voľnomyšlienkárov s podobným znením, ako sa objavilo v Londýne.
Príznačné na celej veci je, že zatiaľ čo veriaci o svojom tvrdení nepochybujú, neveriaci narazili na rozpory už pri formulovaní sloganu. Niektorí uprednostňovali jednoznačné tvrdenie: Boh nie je. Evolucionista Richard Dawkins presadzoval znenie: Boh skoro určite nie je. Víťazné, takmer agnostické, znenie: Boh pravdepodobne nie je, odporučili reklamní experti. Keďže neexistenciu Boha nemôže nikto absolútne dokázať, mohlo by sa toto tvrdenie dostať do rozporu s radou pre reklamu. Rozmýšľam, čo by urobila rada pre reklamu, keby niekto požadoval dokazovanie sloganu veriacich.
Príznačné na celej veci je aj to, že zatiaľ čo veriaci svojimi nápismi sledujú evanjelizáciu – teda oslovujú neveriacich, ateisti politicky korektne tvrdia, že ich cieľom nie je urážať či inak znepokojovať veriacich, ale naopak, chcú upokojiť neveriacich, ktorým sa vraj pravidelne hrozí peklom, večným ohňom a mukami.
V Ríme „ateistické“ autobusy zakázali, ale aj tak sa akcia šíri ďalej. Rôzne iniciatívy zbierajú príspevky od dobrovoľných darcov na strane veriacich aj neveriacich. Čoskoro to dorazí aj k nám, predpokladám.
Mám rada provokácie, umelecké aj reklamné, nič nepotrebujeme pre život viac, ako sa s nadhľadom zasmiať a zamyslieť. Na tejto kampani mi však akosi uniká zmysel. Reklama predáva tovar, služby aj charitu. Nikto však vďaka nej neuverí ani len v to, že nejaký prášok vyperie lepšie ako druhý. Tak ako by mohol niekto na jej základe uveriť v existenciu alebo naopak neexistenciu Boha?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.