Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Manželstvá na skúšku?

. .časopis .týždeň doma

Vláda Roberta Fica nedávno schválila legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa má zrušiť súčasný zákon o

Vláda Roberta Fica nedávno schválila legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa má zrušiť súčasný zákon o rodine a v doteraz nevídanej miere sa majú liberalizovať rozvody. Nový inštitút predmanželských zmlúv tak zrejme bude čoskoro realitou.


Čo teda politici – so súhlasom veľkej časti odbornej verejnosti – pripravujú? Rozvody by sa mali zrýchliť a výrazne uľahčiť, zmeniť sa má aj právna úprava majetkových vzťahov medzi manželmi. Tradičné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov majú nahradiť dva modely. Spoločné vlastníctvo manželov a jeho alternatíva v podobe predmanželských zmlúv. Na hodnotenie konkrétností je ešte priskoro, keďže vládny materiál ešte nie je zakotvený v paragrafoch, ale iba vo všeobecných princípoch. Samotná vláda však hovorí v materiáli ministerstva spravodlivosti, že pôjde o „zásadné zmeny“. Aj preto stojí nová úprava za veľkú pozornosť. Tým väčšmi, že v prvých dvoch týždňoch od rokovania vlády a schválenia legislatívneho zámeru sa neozval ani jeden kritik navrhnutých zmien. Sú to teda naozaj jednoznačné zmeny k lepšiemu?

.utrpenie rozvodu
Nikto nepochybuje, že rozvod je v živote dotknutého citlivá a bolestná udalosť. Napokon, drvivá väčšina novomanželov, ktorí sa v kostole pred Bohom alebo na úrade pred zástupcom mesta rozhodli uzavrieť manželstvo, do neho úmyselne nevstupuje na skúšku či obmedzený čas. Manželstvo sa stále vníma ako „trvalé životné spoločenstvo“, ako o tom hovorí aj zákon o rodine. Rozvodu často predchádzajú, alebo ho sprevádzajú vážne sociálne problémy, od násilia v rodine cez alkoholizmus až po úplný rozvrat vzájomných vzťahov, čo len pridáva na celkovom utrpení všetkých zúčastnených. Rozviesť životy dvoch ľudí preto nie je maličkosť. Navyše sa to netýka len dvoch manželov, ale má svoje dopady na spoločný majetok, a najmä na deti. Na Slovensku sa počet rozvodov dlhodobo zvyšuje a čísla prekonávajú aj najpesimistickejšie očakávania prognostikov. Doteraz najvyšší počet rozvodov v slovenských dejinách sa zaznamenal v roku 2006, tak v absolútnom, ako aj proporčnom pomere, keď podľa údajov Štatistického úradu na sto sobášov pripadalo až 49 rozvodov. A hoci bolo v nasledujúcom roku rozvedených menej manželských párov, počet žiadostí bol vyšší než rok predtým a podľa štatistiky ministerstva spravodlivosti dosiahol takmer 15 a pol tisíca. Keďže v dvoch tretinách prípadov sa rozvádzajú rodiny s nezaopatrenými deťmi, rozvody sa priamo dotýkajú aj ich. V uplynulých 15 rokoch sa rozviedlo viac ako 150-tisíc manželských párov a o jedného z rodičov prišlo vyše 160-tisíc nezaopatrených detí. A to sú už čísla, ktoré nabádajú na otázky.

.kto sa rozvádza?
Je pravda, že najväčšia rozvodovosť je v najväčších mestách. A hoci odborníkom, ako sme o tom písali už pred rokom (.týždeň 5/2008), chýbajú štatistiky či prieskumy, kto a prečo sa vlastne na Slovensku rozvádza, jedna vec bije do očí. Asi ťažko možno predpokladať, že z roka na rok sa zvyšuje násilné správanie medzi manželmi či alkoholizmus a že v Bratislave, kde je najvyššia miera rozvodov, žije najviac neprispôsobivých manželov na celom Slovensku. Napokon, obmedzene, ale predsa o tom  vypovedá aj štatistika, ktorú robia slovenské súdy. Podľa nej alkoholizmus môže asi za tisícku rozvodov, nezáujem o rodinu o čosi vyše päťsto a násilné zaobchádzanie asi za dve stovky rozvodov ročne. Tieto čísla sú strašné, no týkajú sa utrpenia zhruba šestiny, čiže dvoch tisícok slovenských domácností ročne, pričom dlhodobo stagnujú či dokonca klesajú. Čím teda vysvetliť rastúcu rozvodovosť? Na túto otázku nie je uspokojivá odpoveď. Vzhľadom na veľký a stále rastúci počet rozvádzaných manželstiev sa však dá predpokladať, že problém sa týka civilných, ako aj cirkevných sobášov.

A hoci nemáme k dispozícii relevantný výskum, ktorý by skúmal príčiny negatívnych trendov (a to, že trend je „negatívny“, je všeobecný konsenzus), vládni politici zamýšľajú riešiť problém ďalšou liberalizáciou rozvodov. Pritom podľa demografov, ktorí skúmali rozvodovosť v uplynulom storočí, k zlomovým nárastom rozvodovosti prišlo práve vždy po legislatívnych zmenách uvoľňujúcich možnosť rozvodov. Ako sa však na potrebu ďalšej liberalizácie rozvodov a zavedenia inštitútu predmanželských zmlúv dívajú samotní sudcovia?
Ficov pakt s cirkvami: bilancia
Návrh na predmanželské zmluvy má ešte jednu rovinu, tentoraz výsostne politickú. Minister Harabin, ktorý návrh do vlády predložil, totiž v auguste minulého roku naznačil po rokovaniach arcibiskupovi Zvolenskému, že je pripravený predmanželské zmluvy stiahnuť. Robert Fico uzavrel s Katolíckou cirkvou pred vyše dvoma rokmi dovtedy nevídaný pakt: za podporu svojej vlády vymenil ústupky voči záujmom cirkvi. Ako povedal v septembri 2006 pre denník SME „vládna koalícia nebude v tomto volebnom období otvárať citlivé spoločenské témy. Ide najmä o registrované partnerstvá, o zmluvu o výhrade svedomia či odluku cirkvi od štátu.“ Ako si teda dohoda stojí po vyše dvoch rokoch?
Hoci sa spojenectvu Fico-Korec darí, cirkev ťahá za kratší koniec. Po prvé, registrované partnerstvá. Vládne strany ich síce naozaj doma zatiaľ nenavrhli, v Bruseli však ich uzákonenie vo všetkých štátoch EÚ podporili. 1:0 pre vládu. Po druhé, adopcie. Minister Kubiš pred pol rokom na pôde Rady Európy podporil medzinárodný dohovor o adopcii dieťaťa, ktorý umožňuje adopciu detí homosexuálnymi pármi. 2:0 Po tretie, svedomie. Medzištátna zmluva je odložená s vedomím domácej cirkvi, hoci na jej prijatie vyzval Ficovu vládu pápež aj nový nuncius. 3:0 Na druhej strane bývalý minister Valentovič sa snažil zmeniť status quo a všetky nemocnice donútiť vykonávať potraty. Návrh takzvaného národného programu sexuálneho a reprodukčného zdravia však po verejnej demonštrácii a nátlaku cirkvi nakoniec vláda odložila. Pripravuje sa síce iný program, ale pripusťme, že cirkev bodovala. 3:1 Po piate, financie. Cirkvi stratili rovné financovanie cirkevných škôl a početných sociálnych a charitatívnych organizácii. 4:1 Získali však valorizáciu platov. 4:2 Nuž a najnovšie je tu Harabin s predmanželskými zmluvami a liberalizáciou rozvodov. Návrh zatiaľ prešiel na vláde v podobe zámeru. Vláda zrejme zvýši náskok na 5:2. Zdá sa, že pre Katolícku cirkev by predsa len bolo lepšie, keby Ficovmu štátu nerobila na všetko pripravenú matku. Pre vlastné dobro.

.sudcovia za aj proti
Sudkyňa krajského súdu v Košiciach Ľudmila Babjaková pre .týždeň tvrdí, že dôvodom je prax: „Deje sa to aj bez zákona, manželia žiadajúci o rozvod dnes často konajú v zhode a súdy pri zaťaženosti inými právne a skutkovo náročnými vecami tieto rozvody vybavujú pomerne rýchlo bez dokazovania o príčinách rozvratu manželstva.“ Hoci sú súdy preťažené, dokážu dnes vybaviť vyše 95 percent podaných návrhov. Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji trvajú rozvody najdlhšie, v priemere takmer 10 mesiacov, v Nitrianskom kraji je to len niečo vyše štyroch mesiacov. Samozrejme, s tvrdením, že by rozvody na základe dohody, to znamená bez dokazovania rozvratu manželstva na súde, naše súdy odľahčili, možno len súhlasiť. Dohoda medzi manželmi by sa uzavrela pred notárom a na súde by následne mohla byť potvrdená hoc aj za jeden deň. Otázkou je, či práve to by malo byť spoločenským cieľom. Sudkyňa Daniela Baranová z prešovského súdu nepriamo odpovedá, keď hovorí, že „sudcovia majú inú úlohu, než zmierovať ľudí“. Sudkyňa Lucia Chrapková z piešťanského súdu má iný názor. „Privítala by som skôr sprísnenie zákona. Sudca má dnes minimum právomocí, ako odvrátiť rozvod, pritom k niektorým rozvodom by vôbec nemuselo dochádzať.“ Chrapková uvádza ako príklad rozvod, ktorý sama zamietla. Išlo o manželský pár, manželia nežili oddelene a podľa jej slov napriek návrhu na rozvod sa naďalej intímne stýkali. Pri rozhodovaní sledovala v prvom rade záujem maloletých detí. Títo manželia sa neskôr ani neodvolali, ani odvtedy žiadosť o rozvod nezopakovali. Mimochodom, v roku 2007 súdy zamietli iba 87 žiadostí a len 6,7 percenta žiadostí sa skončilo inak  než rozvodom. Majú byť sudcovia iba vykonávateľmi žiadostí o rozvod, alebo aj ich posudzovateľmi? To je otázka, ktorá sa vôbec týka postavenia sudcu v spoločnosti. 

.nemoderný inštitút
Späť k navrhovaným zmenám. Podľa vlády je bezpodielové spoluvlastníctvo  „prekonaný inštitút“ a nová úprava má manželom umožniť „ľubovoľnú úpravu majetkových vzťahov“ pred uzatvorením či počas trvania manželstva. Nový inštitút podľa vládneho materiálu „môže pomôcť eliminovať majetkové spory po rozvode“. Vzhľadom na zásadnosť zmeny je cieľ nového návrhu prekvapivo opatrne  formulovaný. Zatiaľ čo medzi notármi sa tento návrh teší podpore, nikto z oslovených sudcov sa bez znalosti paragrafového znenia nechcel k téme vyjadriť. Anton Chromík, advokát a bývalý riaditeľ kancelárie ministra Daniela Lipšica, to vidí inak. „Každý model má svoje negatíva, ako aj pozitíva. Principiálny problém spočíva v tom, že žiadna zmluva nemôže pokryť všetky neznáme problémy do budúcnosti a ten, kto uzatvára predmanželskú zmluvu o podielovom vlastníctve de facto nerobí nič iné, než že sa dopredu zabezpečuje na rozvod,“ hovorí. A to je pre Chromíka popretím toho zmyslu manželstva, o ktorom zákon hovorí ako o trvalom zväzku.

.na strane slabšieho
Prirodzene, nie všetci, ktorí dnes manželstvo uzatvárajú, by sa s označením „trvalý zväzok“ stotožnili. Zhoda panuje na tom, že zmyslom práva je ochrana slabšieho. Kritici liberalizácie voči vládnemu zámeru namietajú, že je to práve súčasný stav, ktorý napriek všetkému chráni v prípade rozvodu slabšiu stranu. V rodine s deťmi je celkom prirodzené, že majetok manželov počas trvania manželstva tvorí viac jeden než druhý manžel. Kým muži spravidla pracujú a zarábajú viac, ich ženy prerušia kariéru kvôli materstvu či výchove detí. Kým súčasný stav to zohľadňuje,  po prípadnej zmene by to bolo všetko na ľubovôli zmluvy uzavretej roky dopredu.
Sudkyňa Babjaková, ktorá je skôr zástankyňou liberalizácie, je aj pre tento dôvod opatrná a zdôrazňuje, že v prípade predmanželských zmlúv, ako aj takzvaných rozvodov dohodou by mal mať súd právomoc zjavne nevýhodnú zmluvu neakceptovať. Na námietku, či práve preto netreba byť so zmenami opatrní, najmä ak zmena berie sudcom silnejšie právomoci, odpovedá, že „k tejto úprave bude potrebné pristupovať premyslene a opatrne tak, aby súdom boli dané aj určité právomoci vstupovať do týchto vzťahov a posudzovať ich a potom už sudcovia budú v konkrétnych prípadoch vedieť reagovať,“ dodáva.

.anglický model
Predmanželské zmluvy a rozvody dohodou sú spojité nádoby. Napriek tomu, že celosvetovým trendom je liberalizácia rozvodov a už od 70. rokov krajiny opúšťali model zisťovania viny na rozvrate manželstva na súde, v USA existuje rastúca kritika tohto trendu. Viac ako stovka amerických právnych expertov na rodinné právo napríklad nedávno vydala vyhlásenie, v ktorom navrhla prehodnotiť súčasnú prax a vrátiť sa k takzvannému zisťovaniu zodpovednosti a viny počas súdneho sporu.  Hlavným argumentom je práve obrana slabšej strany, pretože s rozhodnutím o zavinení rozvodu by malo byť spojené aj majetkové vyrovnanie či starostlivosť o deti. Na Slovensku dnes platí, že rozvod a majetkové vyrovnanie sú dve rôzne konania. A práve v tom vidí Chromík problém: „Myslím si, že zlepšením by bolo, keby bol rozvod podmienený dohodou o majetkovom vyrovnaní či následnej starostlivosti o deti.“ Súhlasí aj sudkyňa Chrapková: „K hľadaniu vinníka som skeptická, ale mám skúsenosť, že mnohí ľudia v čase podania žiadosti v skutočnosti nevedia, čo všetko pre nich rozvod predstavuje.“ Ako príklad uvádza anglický model, kde môže sudca o rozvode bez zavinenia rozhodnúť iba v prípade, že manželia majú vyrovnané vlastníctvo a žijú dva roky oddelene. Ak majetok vyrovnaný nemajú, lehota sa zvyšuje až na päť rokov oddeleného života. „Zaujímavé je, že nikto sa proti tomu nebúri,“ dodáva s úsmevom mladá sudkyňa.

.zneužitia
Prirodzene, všetky modely majú svoje riziká. Česká televízia pred časom priniesla príbeh manželského páru, kde rozvedená manželka prišla o svoj byt len preto, že manžel si počas rozvodového konania zobral úvery, ktoré nebol schopný splácať. Keďže až do rozvodu boli v režime bezpodielového spoluvlastníctva, niesla za ne napokon spoluzodpovednosť, hoci o ničom nevedela. Slovenský zákon však podobné problémy predpokladá a spoluvlastníctvo už dnes možno v odôvodnených prípadoch obmedziť. Za diskusiu by určite stálo, či sú zákonné možnosti postačujúce, alebo ich treba upraviť. Problémom novej úravy však je, že takisto nie je bez rizík. Chromík vidí riziko aj „v tom, že v extrémnej situácii môže štát stratiť kontrolu nad neželanou imigráciou. Rozvody dohodou a predmanželské zmluvy sú otvoreným návodom pre všetkých sobášnych podvodníkov a imigrantov, ktorí sa tak môžu usilovať o získanie občianstva,“ dodáva.

.bunka a spoločnosť
Návrhy Ficovej vlády však môžu mať aj niektoré pozitívne efekty. Od diskusie o poslaní sudcu v našej spoločnosti, až po test občianskej spoločnosti, či sa okrem ekonomických reforiem konečne začne viac hovoriť aj o témach rodiny a najmä skutočných sociálnych problémov, keď je rodina v kríze. Všetci respondenti, ktorých .týždeň oslovil, sa napríklad zhodujú na tom, že absolútne zanedbaným problémom sú psychologické  poradne, ktoré spadajú pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Práve tie, prípadne podobné neštátne či cirkevné organizácie, by totiž v oveľa väčšej miere mohli rodičom v kríze pomôcť zachrániť, čo sa dá. Veď ak sa rozpadne väčšina „základných buniek“ spoločnosti, čo to bude znamenať pre celý organizmus?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite