Radičová má problém: jej oddaní podporovatelia sa stávajú rebelmi. Začalo sa to na internete, pokračuje v denníkoch a už aj v bratislavských kaviarňach. Včera iskra, dnes plamienok, zajtra? Internetoví blogeri sa napríklad začali pýtať, prečo jej kampani šéfuje bývalý komunista Füle.
Potom prišla spisovateľka Kapitáňová, ktorá v SME hľadala „skutočnú Ivetu“, ktorú v kampani nevidí. Problém je však ešte vážnejší – čím bude kampaň otvorenejšia, tým budú Radičovej slabosti viditeľnejšie. Nesie si totiž so sebou tri konflikty, na ktorých je celá jej kampaň postavená.
Konflikt prvý – kampaň verzus strana. Jediným dôvodom, prečo Radičová kandiduje, je podpora SDKÚ. Keby ju Dzurindova strana nenominovala, nekandidovala by, bez ohľadu na to, či by SDKÚ postavila bývalého komunistu, alebo nie. Radičovej kandidatúra je teda od SDKÚ priamo závislá. Súčasne však jej podporovatelia budia dojem, že skrytým cieľom je nahradiť Dzurindu vo vedení SDKÚ. Radičová má využiť získaný mandát voličov aj nadstranícku podporu a zosadiť Dzurindu.
Aj samotná Radičová, kandidujúca len vďaka SDKÚ, sa od strany viditeľne dištancuje. Nepoužíva jej grafiku, šéf jej kampane odkazuje, že o lídrov strán nemajú záujem. Je to schizofrénia. Nemožno chcieť súčasne kľúčovú zmenu vo vlastnej strane, aj sa od nej cielene vzďaľovať.
Konflikt druhý – koalícia verzus záujmy partnerov. Najväčším úspechom Radičovej je, čo pre ňu, paradoxne, dokázal získať Dzurinda: podpora SMK a KDH už v prvom kole. Radičová však s týmto darom hazarduje. Podporu KDH získala podmienečne za to, že potlačí svoj ľavicovo-liberálny profil. Nestalo sa. Či sa v parlamente hlasovalo o minulosti, potratoch, alebo keď hovorí o privilégiách pre homosexuálov, svoj profil nezapiera. V poriadku, ale stráca u voličov KDH. A stojí v tom naľavo nielen od Mikloška, ale ešte aj od Gašparoviča. Zatiaľ čo časť klubu SDKÚ sa dokáže pri citlivých témach (alibisticky) zdržať, Radičová hlasuje proti tradičnej agende. V tomto jedinom je Barackom Obamom slovenskej politiky. Voličom KDH tým posiela odkaz: ďakujem za podporu vašej strany, o vaše hlasy mám záujem, ale nič pre ne neurobím. Stojím niekde inde, Vaša Iveta. Podobne sa správa aj voči SMK – v prvom čítaní totiž v súlade s líniou strany nepodporila novelu SMK o dvojjazyčných názvoch v učebniciach napriek tomu, že poslanci SMK hovorili od začiatku o ochote upraviť znenie tak, aby sa našla zhoda. Keby nebol novelu v prvom čítaní podporil Smer, neprešla by. Radičová sa vtedy správala nacionalistickejšie ako Smer. Škandál prekryli hlasy Smeru a zmena postoja v ďalších čítaniach. Menovateľ bol však rovnaký, ako v prípade KDH – ako vážne stojí Radičová o podporu opozičných strán, keď nedokáže podporiť ich priority?
Konflikt tretí – poslankyňa proti prezidentke. Ak niečo Ivete Radičovej dlhodobo chýba, sú to prezidentské témy. Ustavične to potvrdzuje, dokonca aj v novoročnom príhovore na stránkach .týždňa. Nespráva sa ako kandidátka na prezidenta, ale ako opozičná poslankyňa, zameraná najmä na parciálne novely v sociálnej oblasti. Aby to zakryla a začala „pôsobiť prezidentsky“, začala používať aspoň symbolickú trikolóru, havlovské srdiečko a k tomu bývalého hovorcu prezidenta Schustera, bývalého komunistu. A konflikt je na streche. Vidí ho každé dieťa, aj Samko Tále.
Kampaň Ivety Radičovej čoraz viac pripomína kampaň inej prezidentskej kandidátky, s ktorou sa tiež spájali nádeje, ťažko sa budovala jej koalícia, aby nakoniec nádej v priamom prenose zhasla. Radičová tak ďaleko nie je, ale už je na najlepšej ceste.
Ukazuje sa teda, že obmedzovať demokratickú súťaž pred prvým kolom odmietaním ďalších kandidátov pravici škodí. Tak ako škodilo pri Schusterovi, škodí to aj dnes. Voliči Martina Bútoru, ktorí tvoria tvrdé jadro podporovateľov Ivety Radičovej, by tomu mohli rozumieť.
Potom prišla spisovateľka Kapitáňová, ktorá v SME hľadala „skutočnú Ivetu“, ktorú v kampani nevidí. Problém je však ešte vážnejší – čím bude kampaň otvorenejšia, tým budú Radičovej slabosti viditeľnejšie. Nesie si totiž so sebou tri konflikty, na ktorých je celá jej kampaň postavená.
Konflikt prvý – kampaň verzus strana. Jediným dôvodom, prečo Radičová kandiduje, je podpora SDKÚ. Keby ju Dzurindova strana nenominovala, nekandidovala by, bez ohľadu na to, či by SDKÚ postavila bývalého komunistu, alebo nie. Radičovej kandidatúra je teda od SDKÚ priamo závislá. Súčasne však jej podporovatelia budia dojem, že skrytým cieľom je nahradiť Dzurindu vo vedení SDKÚ. Radičová má využiť získaný mandát voličov aj nadstranícku podporu a zosadiť Dzurindu.
Aj samotná Radičová, kandidujúca len vďaka SDKÚ, sa od strany viditeľne dištancuje. Nepoužíva jej grafiku, šéf jej kampane odkazuje, že o lídrov strán nemajú záujem. Je to schizofrénia. Nemožno chcieť súčasne kľúčovú zmenu vo vlastnej strane, aj sa od nej cielene vzďaľovať.
Konflikt druhý – koalícia verzus záujmy partnerov. Najväčším úspechom Radičovej je, čo pre ňu, paradoxne, dokázal získať Dzurinda: podpora SMK a KDH už v prvom kole. Radičová však s týmto darom hazarduje. Podporu KDH získala podmienečne za to, že potlačí svoj ľavicovo-liberálny profil. Nestalo sa. Či sa v parlamente hlasovalo o minulosti, potratoch, alebo keď hovorí o privilégiách pre homosexuálov, svoj profil nezapiera. V poriadku, ale stráca u voličov KDH. A stojí v tom naľavo nielen od Mikloška, ale ešte aj od Gašparoviča. Zatiaľ čo časť klubu SDKÚ sa dokáže pri citlivých témach (alibisticky) zdržať, Radičová hlasuje proti tradičnej agende. V tomto jedinom je Barackom Obamom slovenskej politiky. Voličom KDH tým posiela odkaz: ďakujem za podporu vašej strany, o vaše hlasy mám záujem, ale nič pre ne neurobím. Stojím niekde inde, Vaša Iveta. Podobne sa správa aj voči SMK – v prvom čítaní totiž v súlade s líniou strany nepodporila novelu SMK o dvojjazyčných názvoch v učebniciach napriek tomu, že poslanci SMK hovorili od začiatku o ochote upraviť znenie tak, aby sa našla zhoda. Keby nebol novelu v prvom čítaní podporil Smer, neprešla by. Radičová sa vtedy správala nacionalistickejšie ako Smer. Škandál prekryli hlasy Smeru a zmena postoja v ďalších čítaniach. Menovateľ bol však rovnaký, ako v prípade KDH – ako vážne stojí Radičová o podporu opozičných strán, keď nedokáže podporiť ich priority?
Konflikt tretí – poslankyňa proti prezidentke. Ak niečo Ivete Radičovej dlhodobo chýba, sú to prezidentské témy. Ustavične to potvrdzuje, dokonca aj v novoročnom príhovore na stránkach .týždňa. Nespráva sa ako kandidátka na prezidenta, ale ako opozičná poslankyňa, zameraná najmä na parciálne novely v sociálnej oblasti. Aby to zakryla a začala „pôsobiť prezidentsky“, začala používať aspoň symbolickú trikolóru, havlovské srdiečko a k tomu bývalého hovorcu prezidenta Schustera, bývalého komunistu. A konflikt je na streche. Vidí ho každé dieťa, aj Samko Tále.
Kampaň Ivety Radičovej čoraz viac pripomína kampaň inej prezidentskej kandidátky, s ktorou sa tiež spájali nádeje, ťažko sa budovala jej koalícia, aby nakoniec nádej v priamom prenose zhasla. Radičová tak ďaleko nie je, ale už je na najlepšej ceste.
Ukazuje sa teda, že obmedzovať demokratickú súťaž pred prvým kolom odmietaním ďalších kandidátov pravici škodí. Tak ako škodilo pri Schusterovi, škodí to aj dnes. Voliči Martina Bútoru, ktorí tvoria tvrdé jadro podporovateľov Ivety Radičovej, by tomu mohli rozumieť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.