Komu sa cnie za svetom rozdeleným na dva tábory? Donedávna sa zdalo, že iba obchodníkom s fikciou: autorom špionážnych trilerov a naivkám z okraja politického spektra. Teraz sa k nostalgii verejne pripája časť vrcholovej politiky – a fiktívni špionátori môžu mať opäť inšpiráciu v realite.
Hlava ruského štátu spomína preteky v zbrojení, a nie ako hypotézu, ale ako skutočnosť. „Nie my sme iniciovali nové kolo pretekov v zbrojení,“ odpovedal Vladimír Putin na otázku, čo znamenajú najnovšie testy ruských balistických rakiet schopných niesť viac nukleárnych hlavíc a novej rakety cruise. Vraj ide o reakciu na plánované umiestnenie nových amerických základní a protiraketového systému v strednej a východnej Európe.
A druhým momentom, ktorý môže signalizovať rozmrazovanie dávno na ľad odloženej studenej vojny, je vývoj aféry Litvinenko. Andrej Lugovoj, obvinený z Litvinenkovej vraždy, sa prejavil zaujímavým spôsobom. Vyhlásil, že za smrť Litvinenka môže britská tajná služba, ruský oligarcha v exile Boris Berezovský a ľudia mafiánskeho bosa Zacharija Kalašova. Litvinenko aj Berezovský boli podľa neho najatí britskou tajnou službou. Lugovoj vraj mal od Litvinenka úlohu zbierať kompromitujúce informácie o ruských politikoch – aj o Putinovi – a na kódovanie a dekódovanie komunikácie s britskou tajnou službou dostal knihu Jevgenija Griškovca Rubaška, „ako v špionážnych filmoch“. Lugovoj, ktorý sa nachádza v Moskve, však doložil, že žiadne informácie Britom nedal. A prečo podľa neho Berezovský a britskí špióni Litvinenka zlikvidovali? Vraj priveľa rozprával. Britské ministerstvo zahraničia odmietlo jeho tvrdenia komentovať a trvá na tom, že Lugovoj musí byť súdený na britskej pôde. Tam však Lugovoj sotva tak rýchlo dôjde – len v Rusku je záruka, že nepovie nič, čo by poškodilo Putinovi.
.mg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.