Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

. .časopis .film

Kniha Jana Juráňová Žila som s Hviezdoslavom Aspekt, 2008
„Ilona bola vždy len čitateľkou. Knihy mala rada, aj keď nie všetky. A ku koncu života jej zrazu chýbala kniha o nej samej.“ Ide o Ilonu Országhovú, manželku básnika, ktorý svojimi veršami túžil sláviť hviezdy (a sám sa jednou z nich stať). Skromná a láskavá pani Ilona si knižku zaslúžila. Prežila svoj život nenápadne pri veľkom Hviezdoslavovi. Milovala ho, starala sa oňho, vždy majúc na mysli, že to On je ten veľký, dôležitý, ten národom uctievaný Básnik a Mysliteľ. A ona jeho manželka. Kniha Jany Juráňovej napísaná pôvabným starosvetským jazykom hovorí o dávnej dobe, o tom, ako v nej všetko pokojne plynulo a o jednej talentovanej, citlivej a pokornej žene, ktorá plynula s ňou. Vstupuje do jej mysle, díva sa jej očami, cíti jej srdcom. Spolu s ňou plaší zlé myšlienky o tom, ako by aj ona chcela niekde cestovať, niečo dokázať, niekomu povedať svoj názor. Nie je to obvinenie patriarchálnej, machistickej doby, je to skôr melancholicky smutná kolorovaná pohľadnica. Veľký Majster a jeho starostlivá manželka. Alebo: láskavá, krásna žena a jej neznesiteľný, sebastredný, nekriticky preceňovaný manžel. Ale s tým by dobrá pani Ilona nikdy nesúhlasila. Hoci kniha Jany Juráňovej by sa jej určite páčila.
.juraj Kušnierik

Film Hank a Mike
Nerozlučná dvojica veľkonočných zajačikov, poctivý a trochu plachý Mike (Thomas Michael) a sebavedomý a pôžitkársky Hank (Paolo Mancini) sú zamestnaní  vo firme Veľká Noc. Ich pracovnou náplňou je počas jarných sviatkov doručiť deťom domov čokoládové vajíčka. Do vedenia sa však dostane ambiciózny podnikový poradca Konrád Vydridruh (Chris Klein), ktorý v mene vyššieho profitu firmy nariadi redukciu pracovných miest. Hank a Mike majú smolu a stanú sa obeťou Konrádovho plánu. Po strate zamestnania sa im sústavne lepí na päty smola, čo režisér  Matthiew Klinck vykresľuje množstvom originálnych, ale i menej originálnych gagov. Humornosť scén je zdôraznená bizarnými plyšovými ružovými kostýmami, v ktorých sú Michael a Mancini navlečení. Scenáristom komédie, ktorí zároveň stvárnili hlavné postavy, chýba presvedčivá herecká charizma, a tak hrdinovia Hank a Mike ostávajú mierne plochými charaktermi. Naproti tomu vypočítavý Konrád je výstižným stelesnením dnešného dravého kariéristu. Tvorcovia filmu sa snažia kritizovať a parodovať dopady komercie a konzumu na dnešnú spoločnosť. Dotýkajú sa témy  nezmyselnosti zivota, neschopnosti vytvárať vzťahy, zneužívania človeka marketingovými mechanizmami. Kritika sa však násilným happyendom mení len na paródiu. Mocný kariérista skončí ako zosmiešnený slaboch a „spravodliví“ hrdinovia zaručia všetkým, teda aj divákom, nerušenú spokojnosť. Film mal potenciál vyvolať množstvo otázok ohľadom doby, v ktorej žijeme (aj v rámci svojho žánru), ale využil ho len čiastočne.
.debora Pastirčáková

Divadlo Dialógy Stoka
Zbúraním špatnokrásnej budovy divadla Stoka na Pribinovej ulici „koniec histórie“ nenastal. Našťastie. Zakladateľ  a tvorivý duch tejto divadelnej komunity Blaho Uhlár začal krátko po demoličných prácach spolupracovať s trnavským ochotníckym divadlom DISK (spolu vytvorili napríklad skvelý Výhľad), neskôr sa vrátil k mladším členom poslednej zostavy Stoky a vytvoril pozoruhodnú divadelnú koláž Redukcia. Tá sa už hrala v industriálnych priestoroch poloopustenej bratislavskej Cvernovky. Toto prostredie, zdá sa, Uhlárovi vyhovuje — postupne doň preniesol okrem stoličiek a starých reflektorov aj samotného ducha svojho starého divadla. A v sebe znovu objavil žriedlo tvorivosti. Predstavenie Dialógy tvorí 14 dialógov Eriky Láskovej a Henriety Hanzalíkovej. Sú to, v podstate, banálne rozhovory bez prudkých poínt, no z trhlín medzi slovami presvitá pocit existenciálnej úzkosti a absurdity. Pripomína to nebohého Ruda Slobodu (ktorým je predstavenie inšpirované) a jeho úvahy, spájúce filozofia súcna s klebetami o susedoch a s úžasom nad najnovšími správami z novín. Dialógy vznikli pre Blaha Uhlára typickou formou spoločnej tvorby, hľadaním absurdnosti v samozrejmom a následným fixovaním improvizovaných rozhovorov. Všetko preto funguje, smejeme sa, cítime bizarnosť, prázdnotu. Erika a Henrieta hrajú tak, že sa pri tom na nič nehrajú. V porovnaní s Redukciou však predsa len trochu chýba pohyb, smer či myšlienka. Ostáva absurdné divadlo. Silné, presvedčivé. Stoka žije.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite