Salzburg, po stáročia hlavné mesto nie pápežského, ale arcibiskupského štátu, prežil po napoleonských vojnách ťažkú dobu. Prestal byť hlavným mestom neveľkého, ale vďaka ťažbe a predaju soli z alpských nálezísk bohatého štátu. A stal sa zapadnutou provinciou.
Byť chvíľu zapadnutou provinciou dá však mestu zvláštne čaro, čas sa zastaví, a keď sa potom znovu rozbehne, nie sú pamiatky na čas úspechu a veľkosti obyčajné staré domy, ale majú už historickú cenu. Je to ako s autami, po dvadsiatich rokoch je to vrak, po štyridsiatich veterán. Jedného takého budúceho veterána si môj starnúci otecko uchováva v stodole, ešte nejakých desať rokov a už mu dozrie.
Vďaka nebohatému devätnástemu storočiu a tiež skalám, ktoré mesto nielen chránia, ale ho aj po stáročia uzatvárajú na veľmi obmedzený priestor okolo rieky, je starý Salzburg dodnes barokovým mestom, vlastne takým podhradím mohutnej pevnosti a arcibiskupských rezidencií pod pevnosťou.
Historický Salzburg nie je väčší ako pražská Malá strana alebo bratislavské Staré mesto. Ale ako centrum turistického priemyslu je dnes zase svetovou turistickou metropolou. Pravda, má Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý je tu nielen vo forme slávnych čokoládových gúľ, ale v pomníkoch, suveníroch, jednoducho všade. Keď sme včera po večeri, v reštaurácii, ktorá má vo svojom štíte rok založenia 897 (to nie je preklep, ale konštatovanie tisíc rokov starej histórie), išli na pevnosť na koncert, hrali, samozrejme, Mozarta. Pár neveľmi známych diel, jedno (veľmi priemerné, ale pre fujaru) dokonca od jeho otca a s povinnou Malou nočnou hudbou, ale Mozart za to nemôže.
Salzburg má na rozdiel od Prahy a Bratislavy nielen Mozarta, ale hlavne turistickú noblesu. Stačí sa prejsť po miestnom vianočnom trhu, ktorý nie je väčší ako ten na Hviezdoslavovom námestí alebo na pražskom Staromestskom námestí. Turistických gýčov tu však nájdete minimálne, všetko je vkusné, varené víno neoklamané, a keď napíšem, že je v horskom jablkovom džúse bacardi, tak tam naozaj je. A keď vám prinesú v reštaurácii roštenku, tak je to kulinársky zážitok, a nie boj s podošvou. A keď vám zahrajú Mozarta, tak to je oceneniahodný muzikantský výkon, hoci je to zároveň tá najväčšia turistická komercia.
Salzburg už nie je hlavným mestom cirkevného štátu, aj soľ sa sem vozí od mora, ale je metropolou turistiky. V 150-tisícovom meste živí 60 percent ľudí. Cestujme do Salzburgu a učme sa. Turistiku tu naozaj ovládajú. Možno ešte lepšie ako Mozarta a mozartovské čokoládové gule.
Byť chvíľu zapadnutou provinciou dá však mestu zvláštne čaro, čas sa zastaví, a keď sa potom znovu rozbehne, nie sú pamiatky na čas úspechu a veľkosti obyčajné staré domy, ale majú už historickú cenu. Je to ako s autami, po dvadsiatich rokoch je to vrak, po štyridsiatich veterán. Jedného takého budúceho veterána si môj starnúci otecko uchováva v stodole, ešte nejakých desať rokov a už mu dozrie.
Vďaka nebohatému devätnástemu storočiu a tiež skalám, ktoré mesto nielen chránia, ale ho aj po stáročia uzatvárajú na veľmi obmedzený priestor okolo rieky, je starý Salzburg dodnes barokovým mestom, vlastne takým podhradím mohutnej pevnosti a arcibiskupských rezidencií pod pevnosťou.
Historický Salzburg nie je väčší ako pražská Malá strana alebo bratislavské Staré mesto. Ale ako centrum turistického priemyslu je dnes zase svetovou turistickou metropolou. Pravda, má Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý je tu nielen vo forme slávnych čokoládových gúľ, ale v pomníkoch, suveníroch, jednoducho všade. Keď sme včera po večeri, v reštaurácii, ktorá má vo svojom štíte rok založenia 897 (to nie je preklep, ale konštatovanie tisíc rokov starej histórie), išli na pevnosť na koncert, hrali, samozrejme, Mozarta. Pár neveľmi známych diel, jedno (veľmi priemerné, ale pre fujaru) dokonca od jeho otca a s povinnou Malou nočnou hudbou, ale Mozart za to nemôže.
Salzburg má na rozdiel od Prahy a Bratislavy nielen Mozarta, ale hlavne turistickú noblesu. Stačí sa prejsť po miestnom vianočnom trhu, ktorý nie je väčší ako ten na Hviezdoslavovom námestí alebo na pražskom Staromestskom námestí. Turistických gýčov tu však nájdete minimálne, všetko je vkusné, varené víno neoklamané, a keď napíšem, že je v horskom jablkovom džúse bacardi, tak tam naozaj je. A keď vám prinesú v reštaurácii roštenku, tak je to kulinársky zážitok, a nie boj s podošvou. A keď vám zahrajú Mozarta, tak to je oceneniahodný muzikantský výkon, hoci je to zároveň tá najväčšia turistická komercia.
Salzburg už nie je hlavným mestom cirkevného štátu, aj soľ sa sem vozí od mora, ale je metropolou turistiky. V 150-tisícovom meste živí 60 percent ľudí. Cestujme do Salzburgu a učme sa. Turistiku tu naozaj ovládajú. Možno ešte lepšie ako Mozarta a mozartovské čokoládové gule.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.