Každá nová prognóza rastu slovenskej ekonomiky je nižšia než tá predošlá. Údaje o vývoji vo svete sú totiž horšie, než čakali aj tí pesimistickejší analytici. A prichádzajú aj nové hrozby, a to dokonca aj k nám.
Sériu postupného znižovania očakávaného ekonomického rastu pre budúci rok minulý týždeň doplnila už druhá tohtoročná revízia odhadu ING Bank – zo 4,5 na 3,7 percenta HDP. Aj ďalšie banky, vláda i medzinárodné inštitúcie už odhady rastu znižovali – niektorí viac, iní menej. Zatiaľ najnižší je odhad ekonómov VÚB, ktorí očakávajú, že na budúci rok naša ekonomika porastie oproti tomuto roku tempom tri percentá. Ešte pred pár dňami bol tento odhad v ekonomických kruhoch vnímaný ako „extrém“, ale ako idú dni a prichádzajú stále nové znepokojujúce informácie o vývoji vo svete, prestáva byť isté, že ekonomika porastie aspoň o tie tri percentá.
Všetky tieto posuny v prognostických číslach síce možno laikovi veľa nepovedia, mal by však vedieť, že sú nezvyčajne prudké, a mal by si všimnúť aj jasný trend – prudko, naozaj prudko nadol.
.prečo nižší rast?
Príčiny finančnej krízy už boli (aj na stránkach .týždňa) rozsiahlo opísané, a to isté sa dá povedať aj o očakávaných či už reálnych dôsledkoch. Najdôležitejším okamžitým dôsledkom je výrazné spomalenie hospodárskeho rastu v mnohých veľkých ekonomikách (prvýkrát v moderných dejinách je v recesii americká, európska (v zmysle priemeru eurozóny) i japonská ekonomika. Táto hospodárska kríza, rozsahom nevídaná, je kombinovaná so stále citeľnými problémami finančných trhov. Problém je veľmi hlboký a žiadne riešenie nemá precedens – ešte aj Veľká hospodárska kríza z 30. rokov môže byť poučením iba ak v tom, ako krízy neriešiť.
Zdá sa, že žiadne z doterajších opatrení neprináša rýchly a účinný liek, a preto sa na základe údajov z postihnutých ekonomík začína zdať, že problémy budú ešte hlbšie, než sme doposiaľ tušili, a očakáva sa ďalšie revidovanie ekonomických očakávaní v eurozóne smerom nadol. To však znamená problémy aj pre málo zasiahnuté ekonomiky, napríklad pre tú našu. „Správy o pokračujúcom poklese rastu vo svete naznačujú, že cyklické sektory našej ekonomiky budú pod väčším tlakom, ako sme predpokladali,“ vysvetľuje dôvody znížených očakávaní rastu pre rok 2009 hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Pod cyklickými sektormi sa pritom rozumejú sektory, ktoré citlivo reagujú na vývoj dopytu vo svete – napríklad stavebníctvo, chemický priemysel, automobilový priemysel či výrobu ocele. Práve tieto sektory ekonomiky sú však v štruktúre slovenskej ekonomiky dôležité, preto tá skepsa ohľadom budúceho roka.
Je tu však ešte jedna hrozba. Menej istá a menej viditeľná, ale zato oveľa hrozivejšia.
.riziko „globálnych rozhodnutí“
Tou skutočne vážnou hrozbou sa potenciálne môže stať bankový sektor. Nie preto, že by dnes slovenské banky neboli zdravé. Takisto stopercentná garancia všetkých vkladov – akokoľvek v dobrých časoch nerozumná – dnes dáva bankovému sektoru, obrazne povedané, betónové injekcie dôvery do základov.
Najväčšie slovenské banky sú však vlastnené veľkými finančnými inštitúciami, a tak je tu riziko, že Slovensko by mohlo pocítiť dôsledky prípadných „globálnych rozhodnutí“, uskutočnených „matkami“ našich bánk. Zdalo sa, že nevídané opatrenia európskych vlád na podporu finančného sektora eliminujú toto riziko, spočívajúce napríklad v prudkom sprísnení úverovej politiky. Pohľad na akciové trhy, lepšie povedané, na hodnotu akcií „matiek“ našich bánk, však nabáda na obozretnosť v rýchlych súdoch. Vyzerá to totiž tak, že tieto akcie sa od cenového dna príliš neodlepujú ani po tom, čo do týchto bánk vlády priamo „naliali“ peniaze alebo ich podporili inými spôsobmi. Pár príkladov: Hodnota akcií Este Group (matka Slovenskej sporiteľne) za posledných 52 týždňov klesla podľa agentúry Bloomberg takmer o 68 percent a ani po všetkých balíčkoch a injekciách rakúskej vlády ich cena nestúpa... Hodnota akcií ING Group klesla o vyše 76 percent a takisto zatiaľ nestúpa. Hodnota akcií Unicreditu klesla o vyše 72 percent a zatiaľ nestúpa. Raiffeisen International (matka Tatra banky) stratila vyše 83 percent hodnoty svojich akcií a zatiaľ ich cena nestúpa. Cena akcií Intesa Sanpaolo (matka VÚB) stratila za posledných 52 týždňov vyše 57 percent a zatiaľ nestúpa.
Tieto údaje nehovoria vôbec nič o stave slovenských „dcér“ týchto bánk, ale naznačujú, že je tu riziko „globálnych rozhodnutí“, ktorých cieľom môže byť zvýšenie hodnoty akcií „matiek“ (napríklad presunom zisku zo Slovenska „domov“).
.čo by keby...
Reč je však zatiaľ len o istej miere rizika, hoci jej pravdepodobnosť sa v dôsledku spomínaného vývoja zvyšuje. Slovenské banky zatiaľ nijaké výraznejšie sprísnenie úverovej politiky neavizujú a určite sa im dá veriť, že ak nedostanú príkazy od „matiek“, ani ho neurobia. Miera zadlženosti slovenských domácností je zatiaľ na európske pomery nízka, kreditné riziko takisto, pomer poskytnutých úverov k vkladom veľmi dobrý...
Je to špekulácia, ale ak by k výraznému sprísneniu úverovej politiky alebo zdraženiu úverov z akéhokoľvek dôvodu došlo, potom by sa vývoj rastu ekonomiky stal veľkým problémom. Prečo? Ako vysvetľuje ekonóm Ján Tóth, „za posledných sto rokov to najhoršie, čo sa trhovej ekonomike mohlo stať, bolo zamrznutie bankového sektora. Je to absolútne najbolestivejšia hrozba, oveľa horšia ako krach akcií či realít“.
Ani ten najčiernejší scenár s úplným zamrznutím bankového sektora na Slovensku nepočíta. Je tu aj zlacňovanie peňazí v eurozóne, ktorej sme o dva týždne členmi. ECB minulý týždeň znížila základnú sadzbu na 2,5 percenta (u nás je 3,25 percenta), a to znamená, že peniaze budú ešte lacnejšie a preto dostupnejšie. Ale ak sa stane to, čo v tomto článku popisujeme a príde hoci len „ochladenie“ úverového trhu, mohlo by spôsobiť, že ekonomika bude čeliť tvrdému pristátiu – prepadu z ročného rastu cez 10 percent HDP niekam k nule, či dokonca do mínusu. Napokon, aj bez toho sa k tomu blížime čoraz viac.
Sériu postupného znižovania očakávaného ekonomického rastu pre budúci rok minulý týždeň doplnila už druhá tohtoročná revízia odhadu ING Bank – zo 4,5 na 3,7 percenta HDP. Aj ďalšie banky, vláda i medzinárodné inštitúcie už odhady rastu znižovali – niektorí viac, iní menej. Zatiaľ najnižší je odhad ekonómov VÚB, ktorí očakávajú, že na budúci rok naša ekonomika porastie oproti tomuto roku tempom tri percentá. Ešte pred pár dňami bol tento odhad v ekonomických kruhoch vnímaný ako „extrém“, ale ako idú dni a prichádzajú stále nové znepokojujúce informácie o vývoji vo svete, prestáva byť isté, že ekonomika porastie aspoň o tie tri percentá.
Všetky tieto posuny v prognostických číslach síce možno laikovi veľa nepovedia, mal by však vedieť, že sú nezvyčajne prudké, a mal by si všimnúť aj jasný trend – prudko, naozaj prudko nadol.
.prečo nižší rast?
Príčiny finančnej krízy už boli (aj na stránkach .týždňa) rozsiahlo opísané, a to isté sa dá povedať aj o očakávaných či už reálnych dôsledkoch. Najdôležitejším okamžitým dôsledkom je výrazné spomalenie hospodárskeho rastu v mnohých veľkých ekonomikách (prvýkrát v moderných dejinách je v recesii americká, európska (v zmysle priemeru eurozóny) i japonská ekonomika. Táto hospodárska kríza, rozsahom nevídaná, je kombinovaná so stále citeľnými problémami finančných trhov. Problém je veľmi hlboký a žiadne riešenie nemá precedens – ešte aj Veľká hospodárska kríza z 30. rokov môže byť poučením iba ak v tom, ako krízy neriešiť.
Zdá sa, že žiadne z doterajších opatrení neprináša rýchly a účinný liek, a preto sa na základe údajov z postihnutých ekonomík začína zdať, že problémy budú ešte hlbšie, než sme doposiaľ tušili, a očakáva sa ďalšie revidovanie ekonomických očakávaní v eurozóne smerom nadol. To však znamená problémy aj pre málo zasiahnuté ekonomiky, napríklad pre tú našu. „Správy o pokračujúcom poklese rastu vo svete naznačujú, že cyklické sektory našej ekonomiky budú pod väčším tlakom, ako sme predpokladali,“ vysvetľuje dôvody znížených očakávaní rastu pre rok 2009 hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Pod cyklickými sektormi sa pritom rozumejú sektory, ktoré citlivo reagujú na vývoj dopytu vo svete – napríklad stavebníctvo, chemický priemysel, automobilový priemysel či výrobu ocele. Práve tieto sektory ekonomiky sú však v štruktúre slovenskej ekonomiky dôležité, preto tá skepsa ohľadom budúceho roka.
Je tu však ešte jedna hrozba. Menej istá a menej viditeľná, ale zato oveľa hrozivejšia.
.riziko „globálnych rozhodnutí“
Tou skutočne vážnou hrozbou sa potenciálne môže stať bankový sektor. Nie preto, že by dnes slovenské banky neboli zdravé. Takisto stopercentná garancia všetkých vkladov – akokoľvek v dobrých časoch nerozumná – dnes dáva bankovému sektoru, obrazne povedané, betónové injekcie dôvery do základov.
Najväčšie slovenské banky sú však vlastnené veľkými finančnými inštitúciami, a tak je tu riziko, že Slovensko by mohlo pocítiť dôsledky prípadných „globálnych rozhodnutí“, uskutočnených „matkami“ našich bánk. Zdalo sa, že nevídané opatrenia európskych vlád na podporu finančného sektora eliminujú toto riziko, spočívajúce napríklad v prudkom sprísnení úverovej politiky. Pohľad na akciové trhy, lepšie povedané, na hodnotu akcií „matiek“ našich bánk, však nabáda na obozretnosť v rýchlych súdoch. Vyzerá to totiž tak, že tieto akcie sa od cenového dna príliš neodlepujú ani po tom, čo do týchto bánk vlády priamo „naliali“ peniaze alebo ich podporili inými spôsobmi. Pár príkladov: Hodnota akcií Este Group (matka Slovenskej sporiteľne) za posledných 52 týždňov klesla podľa agentúry Bloomberg takmer o 68 percent a ani po všetkých balíčkoch a injekciách rakúskej vlády ich cena nestúpa... Hodnota akcií ING Group klesla o vyše 76 percent a takisto zatiaľ nestúpa. Hodnota akcií Unicreditu klesla o vyše 72 percent a zatiaľ nestúpa. Raiffeisen International (matka Tatra banky) stratila vyše 83 percent hodnoty svojich akcií a zatiaľ ich cena nestúpa. Cena akcií Intesa Sanpaolo (matka VÚB) stratila za posledných 52 týždňov vyše 57 percent a zatiaľ nestúpa.
Tieto údaje nehovoria vôbec nič o stave slovenských „dcér“ týchto bánk, ale naznačujú, že je tu riziko „globálnych rozhodnutí“, ktorých cieľom môže byť zvýšenie hodnoty akcií „matiek“ (napríklad presunom zisku zo Slovenska „domov“).
.čo by keby...
Reč je však zatiaľ len o istej miere rizika, hoci jej pravdepodobnosť sa v dôsledku spomínaného vývoja zvyšuje. Slovenské banky zatiaľ nijaké výraznejšie sprísnenie úverovej politiky neavizujú a určite sa im dá veriť, že ak nedostanú príkazy od „matiek“, ani ho neurobia. Miera zadlženosti slovenských domácností je zatiaľ na európske pomery nízka, kreditné riziko takisto, pomer poskytnutých úverov k vkladom veľmi dobrý...
Je to špekulácia, ale ak by k výraznému sprísneniu úverovej politiky alebo zdraženiu úverov z akéhokoľvek dôvodu došlo, potom by sa vývoj rastu ekonomiky stal veľkým problémom. Prečo? Ako vysvetľuje ekonóm Ján Tóth, „za posledných sto rokov to najhoršie, čo sa trhovej ekonomike mohlo stať, bolo zamrznutie bankového sektora. Je to absolútne najbolestivejšia hrozba, oveľa horšia ako krach akcií či realít“.
Ani ten najčiernejší scenár s úplným zamrznutím bankového sektora na Slovensku nepočíta. Je tu aj zlacňovanie peňazí v eurozóne, ktorej sme o dva týždne členmi. ECB minulý týždeň znížila základnú sadzbu na 2,5 percenta (u nás je 3,25 percenta), a to znamená, že peniaze budú ešte lacnejšie a preto dostupnejšie. Ale ak sa stane to, čo v tomto článku popisujeme a príde hoci len „ochladenie“ úverového trhu, mohlo by spôsobiť, že ekonomika bude čeliť tvrdému pristátiu – prepadu z ročného rastu cez 10 percent HDP niekam k nule, či dokonca do mínusu. Napokon, aj bez toho sa k tomu blížime čoraz viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.