Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák . .časopis .osobnosti

Hudba — tanec — klobása. Pekné poradie. Hudba je, samozrejme, kráľovná celého umenia, myslím si to podobne, ako si môj otec internista myslí, že kráľovnou medicíny je interná medicína.

Hudba — tanec — klobása. Pekné poradie. Hudba je, samozrejme, kráľovná celého umenia, myslím si to podobne, ako si môj otec internista myslí, že kráľovnou medicíny je interná medicína.
Ktovie, čo si o tom myslí taký Ctibor Bachratý — vynikajúci fotograf a tanečník v jednom. Tancoval aj v Lúčnici, ale určite považuje za najdôležitejšie obdobie svojej kariéry čas strávený v telocvični gymnázia v Trenčíne, kde terorizoval v súbore Trenčan mojich priateľov zo skupiny. Kým sa oni potili v teplákoch v športových priestoroch (no uznajte!), my sme hore na poschodí cvičili Majtásove divoké úpravy slovenského folklóru.
Občas sme zišli medzi kobylky dole do suterénu, aby sme nahradili fenomenálnu pani Kubalovú, ktorá im predtým svojim „pa pá pa-ram pá pa–vyskoč hop“ vynahradila celé naše teleso (treba uznať, že bola lepšia ako celý Bauchklang s armádou beatboxerov dohromady). Najsilnejší tanečný zážitok mám z predstavenia Ligetiho Polyphonie s choreografiou Christophera Wheeldona  a Castle Nowhere na hudbu Arvo Pärta v choreografii Matjasha Mrozewskeho.  V choreografoch sa nevyznám, tieto mená odpisujem z programu Kráľovského baletu v Londýne, kde som sa ocitol nie vlastnou zásluhou. Doteraz mám z toho lietania, vznášania a vzrušenia zimomriavky, vďaka tomu nedám na balet dopustiť. Tento vzťah mi nepokazil ani ťažkotonážny Ivan Hrozný v SND, na ktorom odporúčam zavrieť oči a len počúvať úžasnú Prokofievovu hudbu. Nedávno som sa ocitol aj na viacerých folklórnych vystúpeniach. SĽUK i Lúčnica predbehli dobu o sto rokov — zrazu je celý svet unesený z River danceov a podobne, my to tu máme už roky a našťastie nie v takom gýčovom podaní.  Najlepšie sa mi zdali choreografie Fera a Barbory Morongovcov na vystúpení Technika — živelné, dynamické, občas akoby tanečníci tancovali na korčuliach. Úžasným prekvapením bol pre mňa fyzický tanec Jozefa Fručeka a jeho ženy Lindy na Divadelnej Nitre. Choreografie sú možno dobré aj v hiphopovej „senzácii“ Príbeh ulice —neviem to posúdiť, celú prvú poplovicu som plakal od smiechu nad scenárom a topornosťou celého projektu, na druhej som už bol na naozajstnej ulici. Stačilo. Idem si dať klobásu. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite