„Ľudia sa väčšinou radi zabávajú. Iba máloktorí, najčastejšie intelektuáli, uprednostňujú svetabôľ a depresiu. Tí to však potrebujú kvôli tvorbe, lebo keď sú veselí, nič im neschádza na um. Veselý intelektuál je odmlčaný intelektuál.“
Napísal to síce František Šebej, a bolo to publikované v časopise .týždeň, no napriek tomu to nie je celkom pravda. Teda nie je to pravda či pravidlo bez výnimky. Ňou je v tomto prípade sám autor.
Keď v jeseni roku 2004 počas stretnutí v rôznych bratislavských lokáloch vznikal .týždeň, jednou z jeho „zakladajúcich rubrík“ bola Kritická príloha. Malo ísť – a dodnes ide – o dlhšie, odbornejšie, analytickejšie, teda, prepytujem, intelektuálne náročnejšie články, než býva hoci aj v nebulvárnych týždenníkoch zvykom. A od samého začiatku nebolo pochýb o tom, že formovateľom Kritickej prílohy bude František Šebej. Ale nebol by to celkom on, keby k rigoróznosti kritických textov nepridal každý týždeň jedno „intelektuálske huncútstvo“, teda fejtón, ktorého rovnocennou súčasťou bola vždy aj skvelá komiksová ilustrácia Ladislava Csurmu.
Prebiehalo to takto: niekedy v utorok alebo v stredu prišiel Fero Šebej do redakcie usmiaty od ucha k uchu a prvému (často aj druhému a tretiemu) človeku, ktorého mu prišiel do cesty porozprával, čo vymyslel. Niekedy prišiel aj Laco Csurma s obrovským dobráckym psom (vraj vážil viac než jeho majiteľ), tiež sa usmieval, Ferove mierne šibnuté nápady dovádzal k absurdným pointám, a potom odišiel domov a to, o čom hovoril, šikovne nakreslil.
V pondelok potom nasledovalo „prvé čítanie“ – to v .týždni. Fera, vzdelaním psychológa, znalca (a veľa rokov aj aktívneho účastníka) medzinárodnej a domácej politiky, majstra karate (čierny pás, siedmy dan), milovníka histórie a psov jeho široké záujmy prudko inšpirovali. Tak sme v jeho „huncútstvach“ čítali o Zigim Frojdovi, dozvedeli sme sa čo-to o múdrosti pasívnych (v ideálnom prípade absentujúcich) psychoanalytikov, nahliadali sme do neprávom zabudnutých zákutí gréckych bájí a biblických príbehov, vyvolávali sme duchov, objavovali homeoborovičku (jedna fľaša známeho destilátu rozriedená v tisíc hektolitroch vody), spoznávali nové druhy mučenia (čítanie euroústavy nešťastníkovi priviazanému na stoličku) a popri tom všetkom sme spolu s Ferom a Lacom veselo glosovali slovenskú politiku.
Teraz, s odstupom asi troch rokov, dochádza k „druhému čítaniu“ – v knihe Pránájáma a iné zásadné veci. Áno, je to zviazaná a vo forme peknej knihy vydaná zbierka Ferových textov a Lacových obrázkov, chronologicky usporiadaných. A je to možno ešte zábavnejšie čítanie než pred troma rokmi. Ferove texty majú totiž – s prepáčením – literárnu kvalitu. Nie sú to prepisy vtipov, sú to umne vymyslené textíky, ktoré mnohých (od feministiek cez homeopatov až po jogínov a politikov) urazia, no tých, ktorých čakry vibrujú na správnej vlnovej dĺžke (aj o čakrách sa v knihe všeličo užitočné dozviete) potešia a rozosmejú. Je to humor v štýle Monty Pythona, Woodyho Allena a Milana Lasicu. Inteligentný sarkazmus, múdra láskavosť, číra radosť z vymýšľania a písania. A zároveň je to o nás, naivných človiečikoch a o našich prihlúplych politikoch (a ich antických predchodcoch).
Druhé čítanie dopadlo výborne. Ferove texty a Lacove obrázky sú stále inteligentné, vtipné a poučné. Pripomienky ani vylepšenia nemáme. Už zostáva iba hlasovanie v pléne a publikovanie v zbierke zákonov.
František Šebej: Pránájáma a iné zásadné veci. Ilustrácie Ladislav Csurma. TIMY, 2008.
Napísal to síce František Šebej, a bolo to publikované v časopise .týždeň, no napriek tomu to nie je celkom pravda. Teda nie je to pravda či pravidlo bez výnimky. Ňou je v tomto prípade sám autor.
Keď v jeseni roku 2004 počas stretnutí v rôznych bratislavských lokáloch vznikal .týždeň, jednou z jeho „zakladajúcich rubrík“ bola Kritická príloha. Malo ísť – a dodnes ide – o dlhšie, odbornejšie, analytickejšie, teda, prepytujem, intelektuálne náročnejšie články, než býva hoci aj v nebulvárnych týždenníkoch zvykom. A od samého začiatku nebolo pochýb o tom, že formovateľom Kritickej prílohy bude František Šebej. Ale nebol by to celkom on, keby k rigoróznosti kritických textov nepridal každý týždeň jedno „intelektuálske huncútstvo“, teda fejtón, ktorého rovnocennou súčasťou bola vždy aj skvelá komiksová ilustrácia Ladislava Csurmu.
Prebiehalo to takto: niekedy v utorok alebo v stredu prišiel Fero Šebej do redakcie usmiaty od ucha k uchu a prvému (často aj druhému a tretiemu) človeku, ktorého mu prišiel do cesty porozprával, čo vymyslel. Niekedy prišiel aj Laco Csurma s obrovským dobráckym psom (vraj vážil viac než jeho majiteľ), tiež sa usmieval, Ferove mierne šibnuté nápady dovádzal k absurdným pointám, a potom odišiel domov a to, o čom hovoril, šikovne nakreslil.
V pondelok potom nasledovalo „prvé čítanie“ – to v .týždni. Fera, vzdelaním psychológa, znalca (a veľa rokov aj aktívneho účastníka) medzinárodnej a domácej politiky, majstra karate (čierny pás, siedmy dan), milovníka histórie a psov jeho široké záujmy prudko inšpirovali. Tak sme v jeho „huncútstvach“ čítali o Zigim Frojdovi, dozvedeli sme sa čo-to o múdrosti pasívnych (v ideálnom prípade absentujúcich) psychoanalytikov, nahliadali sme do neprávom zabudnutých zákutí gréckych bájí a biblických príbehov, vyvolávali sme duchov, objavovali homeoborovičku (jedna fľaša známeho destilátu rozriedená v tisíc hektolitroch vody), spoznávali nové druhy mučenia (čítanie euroústavy nešťastníkovi priviazanému na stoličku) a popri tom všetkom sme spolu s Ferom a Lacom veselo glosovali slovenskú politiku.
Teraz, s odstupom asi troch rokov, dochádza k „druhému čítaniu“ – v knihe Pránájáma a iné zásadné veci. Áno, je to zviazaná a vo forme peknej knihy vydaná zbierka Ferových textov a Lacových obrázkov, chronologicky usporiadaných. A je to možno ešte zábavnejšie čítanie než pred troma rokmi. Ferove texty majú totiž – s prepáčením – literárnu kvalitu. Nie sú to prepisy vtipov, sú to umne vymyslené textíky, ktoré mnohých (od feministiek cez homeopatov až po jogínov a politikov) urazia, no tých, ktorých čakry vibrujú na správnej vlnovej dĺžke (aj o čakrách sa v knihe všeličo užitočné dozviete) potešia a rozosmejú. Je to humor v štýle Monty Pythona, Woodyho Allena a Milana Lasicu. Inteligentný sarkazmus, múdra láskavosť, číra radosť z vymýšľania a písania. A zároveň je to o nás, naivných človiečikoch a o našich prihlúplych politikoch (a ich antických predchodcoch).
Druhé čítanie dopadlo výborne. Ferove texty a Lacove obrázky sú stále inteligentné, vtipné a poučné. Pripomienky ani vylepšenia nemáme. Už zostáva iba hlasovanie v pléne a publikovanie v zbierke zákonov.
František Šebej: Pránájáma a iné zásadné veci. Ilustrácie Ladislav Csurma. TIMY, 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.