Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.jakub Kratochvíl .časopis .literatúra

Film Funny Games USA
Snímka je americkým remakom filmu Funny Games (1997) rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho. Pokojnú atmosféru v letnom sídle usporiadanej rodiny naruší príchod dvoch mladíkov. Spočiatku nevinné hry prerastú do brutálneho psychického i fyzického teroru. Hoci Haneke tento film (i jeho takmer identický rakúsky originál) zamýšľal ako úvahu nad úlohou násilia v súčasnej kultúre, je možné vnímať ho ako univerzálnu výpoveď o nepochopiteľnosti zla. Haneke skúmal temné stránky ľudskej povahy už vo filmoch Pianistka a Utajený. Zatiaľ čo v trileri Utajený znázorňoval krutosť ako dôsledok neschopnosti vyrovnať sa s minulosťou, sila diela Funny Games USA spočíva v tom, že režisér necháva konanie mladíkov nevysvetlené. Haneke šikovne rúca žánrové konvencie a hrá s divákmi rafinovanú hru. K sugestívnosti filmu prispieva jeho osobitý režijný štýl. Drží sa striktného realizmu, takmer vôbec nepoužíva hudbu. Násilie nezobrazuje priamo, čím umocňuje jeho hrozivosť. Dlhými statickými zábermi zvýrazňuje nezmyselné poníženie postáv. K maximálnej presvedčivosti snímky prispievajú svojimi hereckými výkonmi i predstavitelia hlavných úloh (Michael Pitt a Brady Corbet ako násilníci, Naomi Watts a Tim Roth v úlohe manželov). Slabiny diela sa prejavia predovšetkým v závere. Počiatočný šok z neodôvodneného násilia opadne a film sa stane trošku zdĺhavým. Navyše režisér niekoľkými zbytočnými scénami ničí autenticitu, ktorá je najväčšou devízou snímky. Film Funny Games USA napriek niekoľkým nedostatkom zostáva mrazivým trilerom so znepokojivou výpoveďou a prekvapivou pointou.
.ľuba Heinzlová

Kniha Michal Viewegh Román pro muže Druhé město, 2008
„Kto umře letos, má už napřesrok pokoj.“ Cynizmus, príjemný situačný humor, vzrušujúci príbeh a prítomnosť zubatej v dvadsiatej knihe čitateľmi uznávaného, hoci kritikmi zaznávaného českého spisovateľa Michala Viewegha je zárukou dychtivého čítania. Cyril, Bruno a Aneta, súrodenci v stredných rokoch – siroty, prežívajú svoj osud spolu, navzdory povahám, niekedy príliš rozdielnym. Autor prostredníctvom hlavných postáv ponúka kľúč k mužskému svetu a aby vynikla jeho mnohorozmernosť, zoznamuje čitateľa s ďalšími zaujímavými postavičkami – od Šimiho, Reného a jeho pseudomilenky až po príliš nadanú striptérku Tali. Michal Viewegh k tomu ešte pridal trochu autobiografie a okorenil to celkom vtipnými „průpovídkami“. Kniha sa veľmi dobre číta, napriek trochu nudnému úvodu, ktorému, paradoxne, autor prikladá najväčší dôraz. Ak čitateľ zdolá prvé nezáživné strany, poteší sa zaujímavej zápletke a dôvtipu autora, s ktorým sa plynulo pohráva a svižne posúva príbeh do vypointovaného konca. Mužskej duši však ani po prečítaní tohto, miestami smutného, ba dokonca tragického príbehu oveľa lepšie neporozumieme. Zostávajú nám výnimočne dobre opísané mužské vlastnosti, povzdych nad iróniou sveta, polemika o Bohu, a k tomu množstvo lásky a citov, o ktorých sa iní boja otvorene písať. A práve tým je Michal Viewegh povestný. A práve preto je každá z jeho dvadsiatich kníh bestsellerom.
.lucia Kulihová

Gustáv Murín: Mafia v Bratislave. Marenčin PT, 2008
Gustáv Murín má vo svojom spisovateľskom repertoári 18 kníh – novelu, román, zbierky poviedok a esejí. Jeho romány vyšli na pokračovanie v denníku Pravda, sme.sk a jeho texty boli doteraz preložené do 36 jazykov. Tentoraz ponúka faktografickú knihu, mapujúcu mafiu na Slovensku v rokoch 1989 až 1999. Obal knihy je trochu tendenčný, môže čitateľa či potenciálneho kupcu zmiasť a navodiť dojem, že si kupuje satirickú beletriu o pseudomafii. Trochu slabý úvod môže menej trpezlivých čitateľov odradiť. Nasleduje exkurz začiatkami mafie vo svete, na základe ktorých sa autor snaží poukázať na vývoj organizovaného zločinu na Slovensku. Aby sme pochopili príčiny vzniku mafie, potrebujeme poznať súvislosti. Napriek niektorým ťažkopádnym kapitolám obsahuje kniha veľmi silné a zaujímavé pasáže venujúce sa najväčším bosom slovenského podsvetia. Autor vychádza z faktov uverejnených v periodickej tlači a v závere knihy ponúka čitateľom odkazy na jednotlivé články, z ktorých čerpal. Mimoriadne zaujímavé sú aj kapitoly z interného prostredia mafie a pre toho, kto sa viac ako pasívne zaujíma o tematiku organizovaného zločinu, je táto kniha to pravé na zimné večery. Nie je návodom, ako sa stať bosom, autorovým zámerom bolo poukázať na to, že nielen Bratislava bola zasiahnutá organizovaným zločinom, že bosovia sa rodia aj v iných, zvučných slovenských mestách a ich teror siaha (siahal?) všade. Táto kniha je jedinečným úkazom na slovenskom knižnom trhu. Dobre sa číta a búra mýty o nezaujímavosti faktografickej literatúry. Slovník knihy je jednoduchý a prístupný priemernému čitateľovi. Knihe však chýba silnejší záver: čosi, čo by doplnilo inak veľmi interesantný obsah a vyvolalo väčšiu diskusiu, než na akú má napriek negatívam potenciál.
.lucia Kulihová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite