Petra Nágela netreba v .týždni príliš predstavovať – píše pre nás reportáže z filmových festivalov v Cannes, Benátkach či v Berlíne. Nenavštevuje ich však v prvom rade ako novinár. Chodí na ne vyberať filmy.
Je totiž programovým riaditeľom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, ktorého desiaty ročník bude od 28. novembra do 5. decembra v Palace Cinemas v petržalskom Auparku.
.ako by vyzeralo porovnanie prvého a desiateho ročníka MFF Bratislava?
Je ťažké to porovnať. Prvý a druhý ročník festivalu sa totiž odohrával ešte v Istropolise. Fungovali sme vtedy na základe živelnosti. Bolo to zrejme sympatické pre divákov, no ukázalo sa, že tade cesta nevedie. Všetko totiž bolo zadarmo – nepredávali sa lístky, kto mal záujem, mohol ísť do kina. Základným znakom úspešnosti každého festivalu je počet divákov. Urobili sme teda odhady návštevnosti, no od tretieho ročníka, keď sa začali predávať lístky, sme zistili, že naše odhady sa počtom predaných lístkov nepotvrdili. Už vtedy sme však mali medzinárodnú súťaž prvých a druhých hraných filmov, sekciu venovanú európskemu filmu, sekciu nezávislého filmu a sekciu mimoeurópskeho filmu.
.príprava festivalu ti zaberá celý rok?
Až od tretieho ročníka som robil festival „na plný úväzok“. Za tých 10 rokov sa podmienky výrazne zmenili. Popri hlavnom komerčnom distribučnom okruhu dnes festivaly vytvorili druhý distribučný okruh, a preto to spoločnosti, ktoré vlastnia filmy, vnímajú ako veľký obchod a z roka na rok stúpa požičovné.
.koľko sa za taký film platí?
Funguje to takto: niekde, povedzme v Ázii, vznikne nový film. V troch veľkých mestách – Paríži, Amsterdame a Londýne – sú špecializované spoločnosti, ktoré ten film kúpia pre celý svet a my si ho od nich požičiame. Ak sa však film ešte nestihol dostať „do sveta“, komunikujeme s pôvodným výrobcom, čo je ľahšie. V obidvoch prípadoch však producenti do filmu vložili veľa peňazí a v žiadnom prípade ti ho nedajú zadarmo. Požičovné za jedno až dve premietania sa dnes pohybuje od 500 do 2000 eur.
.čiže ty chodíš po festivaloch a filmy, ktoré ťa zaujmú, sa snažíš požičať?
My sa snažíme na festivale zahrať čo najviac filmov, ktoré sa vo svete za posledný rok objavili. Centrum filmového sveta je už roky v Cannes, kde sa uvádzajú filmy s veľkým predstihom, pričom k dispozícii sú až o pol roka – tak to bolo aj s tohtoročným víťazným filmom Trieda, ktorý sa aj vo Francúzsku dostal do distribúcie až teraz. Iný prípad je napríklad vynikajúci mexický film Bastardi režiséra Arnata Escalanteho, ktorý máme na festivale. Tento film bude mať v Mexiku premiéru až v januári budúceho roku, no my ho uvádzame už teraz. V Cannes sme sa dohodli priamo s mexickým producentom, ktorý nám ho poskytol ešte pred jeho svetovou premiérou.
.čo sú „headlineri“ desiateho ročníka MFF Bratislava?
Pre mňa osobne sú to filmy takých osobností, ako je tento mladý Mexičan. Tento film má pre mňa vysokú hodnotu aj preto, lebo je to jeho druhý film, pričom jeho prvý film Krv získal pred dvoma rokmi na našom festivale cenu za najlepšiu réžiu. Ťahákom programu každého festivalu sú známe mená. U nás je to tohto roku Woody Allen, nový film bratov Coenovcov, Wim Wenders, Emir Kusturica, bratia Dardennovci, nový film Clinta Eastwooda a ďalšie filmy. Zaujímavá je sekcia nezávislého filmu, kde sa málokedy objaví známe meno. Táto sekcia je medzi divákmi pritom od prvých ročníkov mimoriadne obľúbená.
.prídu aj nejakí známi hostia?
My sa na to veľmi nešpecializujeme. Tvorcovia sú zmluvne viazaní na dva-tri festivaly, kde majú ich filmy premiéry. Tam musia ísť. Ostatné je alchýmia. Niekedy v auguste som sa dozvedel, že máme potvrdený francúzsky film Versailles. Jednu z posledných úloh v ňom vytvoril Guilamme Depardieu. Vedel som, že je to veľká osobnosť a bola šanca osobne ho tu predstaviť. Všetko sa podarilo, mal prísť aj s manželkou, ale 13. októbra zomrel. Na úvod festivalu príde István Szabó, z čoho sa veľmi teším. Predstavíme si ho vďaka unikátnemu filmu Režiséri na niti. Je to, samozrejme, parafráza na slávny Menzelov film, lebo Szabó aj Menzel sa narodili vo februári 1938 (delí ich len 5 dní), spolu študovali na FAMU a sú veľkí priatelia. Dokument je postavený na tom, že obaja režiséri sú najprv v Budapešti, potom v Prahe, kde sa rozprávajú o filmoch a o živote.
.vy na festivale nemáte „červený koberec“?
Máme, ale chodia po ňom obyčajní ľudia.
.stane sa ti, že pri tom množstve filmov, ktoré vidíš, ťa niečo mimoriadne osloví?
Vieš, na festivaloch sú všetci kritici ustavične negatívni. Akoby čakali na nejaký superfilm, ktorý však neprichádza. Ja sa nechám filmami zasiahnuť. Už som spomínal napríklad tých Escalanteho Bastardov. Ďalšia vec, typická pre filmové festivaly, je, že drvivá väčšina filmov sú ťažké, deprimujúce diela. Výnimkou je Sviatočný augustový obed režiséra Gianni di Gregoria. Ten film je zaujímavý z mnohých hľadísk. Ako režisér ním debutoval 59-ročný človek, ktorý je však známy taliansky scenárista – je napríklad spoluautorom scenára filmu Gomorra, ktorý tiež máme na festivale. Jeho režisérsky debut stál iba 50-tisíc eur a je o človeku, ktorý sa v priebehu troch dní musí postarať o štyri noblesné 90-ročné dámy. Tento film sa v Taliansku stal diváckym hitom. Je to pôvabné, ľudské, dojímavé. A je to komédia.
.čo by si dal do rubriky „Nenechajte si ujsť“?
Svetovým hitom je napríklad film Tokyo! Tokyo!. Tri hviezdy nezávislého filmu (Michel Gondry, Léos Carax a Bong Joon Ho) vytvorili každý po jednej filmovej poviedke, ktorá sa tohto japonského mesta týka. Výborný je film bratov Dardennovcov Mlčanie Lorny. Je to príbeh Albánky, ktorá príde do Bruselu a chce sa tam usadiť. Som veľmi rád, že po devätnástich rokoch sa vrátil k réžii v Paríži žijúci klasik svetového filmu Jerzy Skolimowski. Urobil výborný film Štyri noci s Annou. Martin Ciel má vo svojej sekcii nezávislého filmu napríklad Deltu maďarského režiséra Kornela Mudruczóa. Zaujímavý je film Il Divo, ktorý je štylizovaným portrétom Giulia Andreottiho. V sekcii slovenského filmu budeme mať konečne aj ľahkú komédiu (Veľký rešpekt, réžia Viktor Csudai) a horor (Prekvapenie, réžia Gabo Hoštaj). Svoj prvý celovečerný dokumentárny film Afganské ženy za volantom uvedie Sahra Karimi. V sekcii Hudba a film, ktorú pripravuje Miro Ullman, uvedieme napríklad dokument Heima islandskej kapely Sigur Rós, v rámci Zvláštnych uvedení zahráme okrem iného dokument o fotografke Anne Leibovitz alebo film Hnus a múdrosť, ktorého režisérkou je istá Madonna...
Je totiž programovým riaditeľom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, ktorého desiaty ročník bude od 28. novembra do 5. decembra v Palace Cinemas v petržalskom Auparku.
.ako by vyzeralo porovnanie prvého a desiateho ročníka MFF Bratislava?
Je ťažké to porovnať. Prvý a druhý ročník festivalu sa totiž odohrával ešte v Istropolise. Fungovali sme vtedy na základe živelnosti. Bolo to zrejme sympatické pre divákov, no ukázalo sa, že tade cesta nevedie. Všetko totiž bolo zadarmo – nepredávali sa lístky, kto mal záujem, mohol ísť do kina. Základným znakom úspešnosti každého festivalu je počet divákov. Urobili sme teda odhady návštevnosti, no od tretieho ročníka, keď sa začali predávať lístky, sme zistili, že naše odhady sa počtom predaných lístkov nepotvrdili. Už vtedy sme však mali medzinárodnú súťaž prvých a druhých hraných filmov, sekciu venovanú európskemu filmu, sekciu nezávislého filmu a sekciu mimoeurópskeho filmu.
.príprava festivalu ti zaberá celý rok?
Až od tretieho ročníka som robil festival „na plný úväzok“. Za tých 10 rokov sa podmienky výrazne zmenili. Popri hlavnom komerčnom distribučnom okruhu dnes festivaly vytvorili druhý distribučný okruh, a preto to spoločnosti, ktoré vlastnia filmy, vnímajú ako veľký obchod a z roka na rok stúpa požičovné.
.koľko sa za taký film platí?
Funguje to takto: niekde, povedzme v Ázii, vznikne nový film. V troch veľkých mestách – Paríži, Amsterdame a Londýne – sú špecializované spoločnosti, ktoré ten film kúpia pre celý svet a my si ho od nich požičiame. Ak sa však film ešte nestihol dostať „do sveta“, komunikujeme s pôvodným výrobcom, čo je ľahšie. V obidvoch prípadoch však producenti do filmu vložili veľa peňazí a v žiadnom prípade ti ho nedajú zadarmo. Požičovné za jedno až dve premietania sa dnes pohybuje od 500 do 2000 eur.
.čiže ty chodíš po festivaloch a filmy, ktoré ťa zaujmú, sa snažíš požičať?
My sa snažíme na festivale zahrať čo najviac filmov, ktoré sa vo svete za posledný rok objavili. Centrum filmového sveta je už roky v Cannes, kde sa uvádzajú filmy s veľkým predstihom, pričom k dispozícii sú až o pol roka – tak to bolo aj s tohtoročným víťazným filmom Trieda, ktorý sa aj vo Francúzsku dostal do distribúcie až teraz. Iný prípad je napríklad vynikajúci mexický film Bastardi režiséra Arnata Escalanteho, ktorý máme na festivale. Tento film bude mať v Mexiku premiéru až v januári budúceho roku, no my ho uvádzame už teraz. V Cannes sme sa dohodli priamo s mexickým producentom, ktorý nám ho poskytol ešte pred jeho svetovou premiérou.
.čo sú „headlineri“ desiateho ročníka MFF Bratislava?
Pre mňa osobne sú to filmy takých osobností, ako je tento mladý Mexičan. Tento film má pre mňa vysokú hodnotu aj preto, lebo je to jeho druhý film, pričom jeho prvý film Krv získal pred dvoma rokmi na našom festivale cenu za najlepšiu réžiu. Ťahákom programu každého festivalu sú známe mená. U nás je to tohto roku Woody Allen, nový film bratov Coenovcov, Wim Wenders, Emir Kusturica, bratia Dardennovci, nový film Clinta Eastwooda a ďalšie filmy. Zaujímavá je sekcia nezávislého filmu, kde sa málokedy objaví známe meno. Táto sekcia je medzi divákmi pritom od prvých ročníkov mimoriadne obľúbená.
.prídu aj nejakí známi hostia?
My sa na to veľmi nešpecializujeme. Tvorcovia sú zmluvne viazaní na dva-tri festivaly, kde majú ich filmy premiéry. Tam musia ísť. Ostatné je alchýmia. Niekedy v auguste som sa dozvedel, že máme potvrdený francúzsky film Versailles. Jednu z posledných úloh v ňom vytvoril Guilamme Depardieu. Vedel som, že je to veľká osobnosť a bola šanca osobne ho tu predstaviť. Všetko sa podarilo, mal prísť aj s manželkou, ale 13. októbra zomrel. Na úvod festivalu príde István Szabó, z čoho sa veľmi teším. Predstavíme si ho vďaka unikátnemu filmu Režiséri na niti. Je to, samozrejme, parafráza na slávny Menzelov film, lebo Szabó aj Menzel sa narodili vo februári 1938 (delí ich len 5 dní), spolu študovali na FAMU a sú veľkí priatelia. Dokument je postavený na tom, že obaja režiséri sú najprv v Budapešti, potom v Prahe, kde sa rozprávajú o filmoch a o živote.
.vy na festivale nemáte „červený koberec“?
Máme, ale chodia po ňom obyčajní ľudia.
.stane sa ti, že pri tom množstve filmov, ktoré vidíš, ťa niečo mimoriadne osloví?
Vieš, na festivaloch sú všetci kritici ustavične negatívni. Akoby čakali na nejaký superfilm, ktorý však neprichádza. Ja sa nechám filmami zasiahnuť. Už som spomínal napríklad tých Escalanteho Bastardov. Ďalšia vec, typická pre filmové festivaly, je, že drvivá väčšina filmov sú ťažké, deprimujúce diela. Výnimkou je Sviatočný augustový obed režiséra Gianni di Gregoria. Ten film je zaujímavý z mnohých hľadísk. Ako režisér ním debutoval 59-ročný človek, ktorý je však známy taliansky scenárista – je napríklad spoluautorom scenára filmu Gomorra, ktorý tiež máme na festivale. Jeho režisérsky debut stál iba 50-tisíc eur a je o človeku, ktorý sa v priebehu troch dní musí postarať o štyri noblesné 90-ročné dámy. Tento film sa v Taliansku stal diváckym hitom. Je to pôvabné, ľudské, dojímavé. A je to komédia.
.čo by si dal do rubriky „Nenechajte si ujsť“?
Svetovým hitom je napríklad film Tokyo! Tokyo!. Tri hviezdy nezávislého filmu (Michel Gondry, Léos Carax a Bong Joon Ho) vytvorili každý po jednej filmovej poviedke, ktorá sa tohto japonského mesta týka. Výborný je film bratov Dardennovcov Mlčanie Lorny. Je to príbeh Albánky, ktorá príde do Bruselu a chce sa tam usadiť. Som veľmi rád, že po devätnástich rokoch sa vrátil k réžii v Paríži žijúci klasik svetového filmu Jerzy Skolimowski. Urobil výborný film Štyri noci s Annou. Martin Ciel má vo svojej sekcii nezávislého filmu napríklad Deltu maďarského režiséra Kornela Mudruczóa. Zaujímavý je film Il Divo, ktorý je štylizovaným portrétom Giulia Andreottiho. V sekcii slovenského filmu budeme mať konečne aj ľahkú komédiu (Veľký rešpekt, réžia Viktor Csudai) a horor (Prekvapenie, réžia Gabo Hoštaj). Svoj prvý celovečerný dokumentárny film Afganské ženy za volantom uvedie Sahra Karimi. V sekcii Hudba a film, ktorú pripravuje Miro Ullman, uvedieme napríklad dokument Heima islandskej kapely Sigur Rós, v rámci Zvláštnych uvedení zahráme okrem iného dokument o fotografke Anne Leibovitz alebo film Hnus a múdrosť, ktorého režisérkou je istá Madonna...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.