Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Ako sa rozhodnúť pre to, čo sa mi páči

.david Brooks .časopis .týždeň vo svete

Danny Kahneman vyrastal ako Žid v okupovanom Francúzsku počas druhej svetovej vojny. V Paríži ho raz po večernom zákaze vychádzania takmer chytil príslušník SS.

Ako sa rozhodnúť pre to, čo sa mi páči Natália Ložeková/natalialozekova.sk

kahnemanova rodina precestovala mestečko po mestečku celé Francúzsko, skrývajúc sa a dúfajúc, že ľudia neprídu na to, že sú Židia. Michael Lewis v pripravovanej knihe The Undoing Project (Nevykonaný projekt) napísal, že Kahneman prežil holokaust iba preto, lebo odišiel.

Rodina sa presťahovala do Jeruzalema. Armáda ho priradila do jednotky psychologického hodnotenia a z Kahnemana sa tak razom stal psychológ.

Amos Tversky sa narodil v Izraeli matke, ktorá ho dlhý čas ignorovala, lebo chcela slúžiť svojej vlasti. Tversky sa stal výsadkárom vo vojne v roku 1956 a získal jedno z národných najvyšších vyznamenaní za chrabrosť po tom, čo zachránil muža, ktorý omdlel na torpéde krátko predtým, než vybuchlo.

Tversky bol precitlivený človek. „Amos bol presvedčený, že ľudia platia obrovskú cenu za to, aby sa vyhli aj malým nepríjemnostiam. A pritom sa on sám rýchlo rozhodoval pre veci, ktoré toho nebolo hodny,“ povedal Lewisovi jeden jeho bývalý priateľ.

Keď mal pocit, že si chce ísť zabehať, vyzliekol si nohavice a vyšiel von len v spodkoch. Keď ho nejaká spoločenská akcia začala nudiť, jednoducho z nej odišiel. Tversky si nebol istý, ako sa vlastne dostal k psychológii. „Ťažko sa dá zistiť, ako si ľudia volia kurz svojho života,“ povedal raz. „Veľké rozhodnutia, ktoré robíme, sú prakticky náhodné.“

Kahneman a Tversky neskôr začali spolupracovať. Zblížili sa, veľa spolu hovorili, smiali sa – rok čo rok. Keď sa ocitli na nejakej párty, odišli z nej a rozprávali sa sami dvaja. „Keď si sadli za písací stôl, spojili sa takmer fyzicky v tej istej forme,“ napísal Lewis, zhrbený nad písacím strojom.

„Ich vzťah bol intenzívnejší než manželstvo,“ spomína Tverského manželka. Keď písali spoločne nejakú štúdiu, strácali prehľad o tom, kto prispel akou časťou textu. Predbiehali sa vo výskumných témach, ktoré im umožňovali byť spolu, aby mohli vzájomne dokončovať svoje tvrdenia.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite