Neviem, či si niečo predstavíte, keď sa povie Toulouse, ale ja som si nedokázal predstaviť nič. Pod hlavičkou Francúzsko mam v povedomí veľa miest, s ktorými si spájam aspoň hmlistú predstavu alebo aj spomienku. Ale Toulouse? Jednoducho nič.
Neuspel som ani u svojho syna, ktorý pozná naspamäť všetky ligové tímy slušných európskych krajín. „Hrajú francúzsku ligu, ale nič moc,“ odpovedal štýlom, ktorý naznačil, že mi cestu do Toulouse rozhodne nezávidí a dres mu do zbierky ani nemusím nosiť.
V Toulouse sa totiž nehrá futbal, ale rugby a to jedno z najlepších na svete. Dozvedel som sa to hneď po pristátí našej linky z Paríža, pretože tunajšiemu rugbyovému tímu patril najväčší obchod na letisku. Hneď vedľa obchodu s ešte slávnejšou tunajšou kačacou pečeňou. Z Paríža to do Toulouse letí každú hodinu, pretože je to sem z hlavného mesta nielen pekne ďaleko, ale Toulouse je aj tretie najväčšie mesto Francúzska, ktorá má dnes s predmestiami výrazne vyše milióna obyvateľov.
.zatiaľ bez turistov
Neprekvapí však len veľkosťou. História, ako inak v tejto časti sveta, sa začína už od Rimanov. Okolo roku 1000 však začínalo Toulouse, tak ako mnoho ďalších miest, po storočiach chaosu, vojen s Arabmi, Avarmi, prakticky odznova. Dvanáste a trináste storočie bolo druhým zlatým vekom Toulouse – vznikla tu jedna z prvých francúzskych univerzít a z nej sa do dnešných čias zachovali úžasné románske stavby. Po stredoveku zase prichádza útlm a do novoveku vstupuje Toulouse ako ospalé, päťdesiattisícové provinčné mesto poľnohospodárskeho Gaskonska. Druhý dych naberá až vo chvíli, keď sa v minulom storočí stáva strediskom leteckého priemyslu.
Toľko dejiny, bez ktorých by bolo ťažko pochopiteľné, prečo má Toulouse také zvláštne čaro. Mal som to prezradiť hneď na začiatku – Toulouse je krásne mesto, vo Francúzsku neopakovateľné.
Celý historický Toulouse, veľkosťou porovnateľný s Bratislavou, je z červených tehál a dýcha neďalekým Španielskom a vzdialenejším Talianskom. Aj vzduch tu vonia juhom a Stredomorím, rieka Garona, dostatočne dôstojná pre veľké európske mesto, spája Toulouse s Atlantickým oceánom. Stretáva sa tu parížska veľkoleposť, ktorá vyžaruje z najväčšieho námestia na Capitole, s kúzlom po taliansky mierne ošumelých stredovekých uličiek. Z nich sa vynárajú ako niekde v Padove alebo vo Florencii veľkolepé katedrály, kostoly a kláštory.
Možno najlepšie na tom je, že Toulouse, ešte neobjavené masovými zájazdmi, je mestom bez turistov. Ale žije sa tu dlho do noci, sme predsa na juhu. Desiatky krčmičiek, kaviarní a reštaurácií, majú ešte dlho do jesene stolíky a stoličky na ulici a aj vo všedný deň sú plné ľudí. Turista tu nie je trpený tvor, ale kuriozita, ktorá budí záujem. Po niekoľkých zdvorilostných vetách nasleduje otázka, ktorú mi dal pred polnocou čašník, keď priniesol porciu skvelých palaciniek s kozím syrom a špenátom a karafu vína. „A prečo ste v Toulouse? Aha, prišli ste do Airbusu.“
.airbus je prvý
Priznávam, aspoň to meno Airbus sa mi malo s Toulouse hneď na začiatku spojiť. Dnes najväčší a najúspešnejší výrobca civilných lietadiel na svete (keď sa pripočítajú stíhačky, Boeing je predsa len väčší) je pre Toulouse to, čo pre Mladú Boleslav Škoda, a oveľa viac, než pre Žilinu Kia.
Vďaka leteckému priemyslu, ktorý v Toulouse vznikol už po prvej svetovej vojne, sa z ospalého a trochu vidieckeho mesta stala dnešná metropola juhozápadu Francúzska, ktorá patrí k najrýchlejšie rastúcim mestám posledných desaťročí. Podobne rastie aj Airbus – pred dvanástimi rokmi nemohol Boeingu konkurovať ani vo sne, dnes môže Gerrit van Dijk, technický riaditeľ marketingu, vyhlásiť: „Sme prví.“ Hoci so skromnosťou, pochádzajúcou zrejme z jeho holandského rodiska, dodá: „My to súťaženie berieme s nadhľadom, jednoducho si s Boeingom delíme svetový trh približne na polovicu.“
V Airbuse sa dnes vyrába nielen najviac dopravných lietadiel na svete, ale aj lietadlo najväčšie: A-380, do ktorého sa zmestí deväťsto ľudí. Aj keď slovo „vyrába“ nie je presné. Airbus je typickým príkladom celoeurópskej spolupráce, ktorá jediná môže v tomto odbore súťažiť s americkou konkurenciou. A tak sa pilotná kabína vyrába tu v Toulouse, ale zvyšok lietadla v závodoch vo Veľkej Británii, Španielsku a Nemecku. A motory sa kupujú u špecializovaných výrobcov – v Británii alebo v Spojených štátoch.
Dokonca ani montáž neprebieha v Toulouse až do konca, lietadlo sa tu dá do stavu schopného letu, a potom preletí do nemeckého Hamburgu, kde sa doň montujú sedačky a ďalšie vnútorné vybavenie, lakuje sa, a potom sa odovzdáva zákazníkovi.
Ale v Toulouse, kde je aj vedenie celého koncernu, prebieha „pôrod“. Diely na A-380 sú také veľké, že doteraz bežný spôsob dopravy, čiže vzduchom, neprichádza do úvahy. A tak sa vozia loďou do prístavu v Bordeaux a potom tri noci špeciálnymi transportmi putujú po ceste do montážnej haly.
Vidieť v obrej hale štyri montujúce sa A-380 je zážitok. Pracuje sa tu síce na prvý pohľad v pokoji, ale naplno. A-380 má dva roky meškanie, zákazníci netrpezlivo čakajú na objednané stroje a konkurencia z Boeingu nespí.
.v najväčšom lietadle sveta
Vrcholom dňa je prehliadka ponukových makiet A-380, kde môžete s úžasom sledovať, čo všetko je vďaka tomuto obrovskému stroju s dvoma podlažiami možné.
Keďže prvými zákazníkmi boli spoločnosti Emirates a ďalšie, ktoré sa prezentujú ako luxusné aerolinky, zodpovedá tomu aj ponúkané vybavenie. Zabudnite na prvú triedu, tá je napríklad u Emirates až na treťom mieste v rebríčku. Najluxusnejšie miesta ponúkajú nielen leňošky, uzavreté boxy, ale do troch najnovších lietadiel sú objednané aj sprchy. Cena letenky tomu zodpovedá – cieľom je konkurovať súkromným lietadlám a v porovnaní s nimi vyjde aj tá najdrahšia letenka v A-380 oveľa lacnejšie.
Ako prídavok ku kontraktu (jeden A-380 stojí okolo 300 miliónov dolárov) majú v toulouskom Airbuse špičkovú reštauráciu s niekoľkými michelinskými hviezdičkami. Kto ochutnal, nikdy nezabudne – a nemusí si ani kúpiť lietadlo.
Človek sa však predsa len neubráni otázkam, čo bude ďalej. Aj na Airbus dolieha globalizácia a možno doľahne aj finančná kríza. Nedávno otvoril svoju továreň v lacnejšej Číne. Toulouse sa však o svoje postavenie neobáva. „Srdce Airbusu bude vždy tu,“ hovorí jeden z manažérov továrne. Desiatky tisícov tunajších ľudí, ktorým Airbus dáva prácu, dúfajú s ním.
Autor je redaktor Lidových novín
Neuspel som ani u svojho syna, ktorý pozná naspamäť všetky ligové tímy slušných európskych krajín. „Hrajú francúzsku ligu, ale nič moc,“ odpovedal štýlom, ktorý naznačil, že mi cestu do Toulouse rozhodne nezávidí a dres mu do zbierky ani nemusím nosiť.
V Toulouse sa totiž nehrá futbal, ale rugby a to jedno z najlepších na svete. Dozvedel som sa to hneď po pristátí našej linky z Paríža, pretože tunajšiemu rugbyovému tímu patril najväčší obchod na letisku. Hneď vedľa obchodu s ešte slávnejšou tunajšou kačacou pečeňou. Z Paríža to do Toulouse letí každú hodinu, pretože je to sem z hlavného mesta nielen pekne ďaleko, ale Toulouse je aj tretie najväčšie mesto Francúzska, ktorá má dnes s predmestiami výrazne vyše milióna obyvateľov.
.zatiaľ bez turistov
Neprekvapí však len veľkosťou. História, ako inak v tejto časti sveta, sa začína už od Rimanov. Okolo roku 1000 však začínalo Toulouse, tak ako mnoho ďalších miest, po storočiach chaosu, vojen s Arabmi, Avarmi, prakticky odznova. Dvanáste a trináste storočie bolo druhým zlatým vekom Toulouse – vznikla tu jedna z prvých francúzskych univerzít a z nej sa do dnešných čias zachovali úžasné románske stavby. Po stredoveku zase prichádza útlm a do novoveku vstupuje Toulouse ako ospalé, päťdesiattisícové provinčné mesto poľnohospodárskeho Gaskonska. Druhý dych naberá až vo chvíli, keď sa v minulom storočí stáva strediskom leteckého priemyslu.
Toľko dejiny, bez ktorých by bolo ťažko pochopiteľné, prečo má Toulouse také zvláštne čaro. Mal som to prezradiť hneď na začiatku – Toulouse je krásne mesto, vo Francúzsku neopakovateľné.
Celý historický Toulouse, veľkosťou porovnateľný s Bratislavou, je z červených tehál a dýcha neďalekým Španielskom a vzdialenejším Talianskom. Aj vzduch tu vonia juhom a Stredomorím, rieka Garona, dostatočne dôstojná pre veľké európske mesto, spája Toulouse s Atlantickým oceánom. Stretáva sa tu parížska veľkoleposť, ktorá vyžaruje z najväčšieho námestia na Capitole, s kúzlom po taliansky mierne ošumelých stredovekých uličiek. Z nich sa vynárajú ako niekde v Padove alebo vo Florencii veľkolepé katedrály, kostoly a kláštory.
Možno najlepšie na tom je, že Toulouse, ešte neobjavené masovými zájazdmi, je mestom bez turistov. Ale žije sa tu dlho do noci, sme predsa na juhu. Desiatky krčmičiek, kaviarní a reštaurácií, majú ešte dlho do jesene stolíky a stoličky na ulici a aj vo všedný deň sú plné ľudí. Turista tu nie je trpený tvor, ale kuriozita, ktorá budí záujem. Po niekoľkých zdvorilostných vetách nasleduje otázka, ktorú mi dal pred polnocou čašník, keď priniesol porciu skvelých palaciniek s kozím syrom a špenátom a karafu vína. „A prečo ste v Toulouse? Aha, prišli ste do Airbusu.“
.airbus je prvý
Priznávam, aspoň to meno Airbus sa mi malo s Toulouse hneď na začiatku spojiť. Dnes najväčší a najúspešnejší výrobca civilných lietadiel na svete (keď sa pripočítajú stíhačky, Boeing je predsa len väčší) je pre Toulouse to, čo pre Mladú Boleslav Škoda, a oveľa viac, než pre Žilinu Kia.
Vďaka leteckému priemyslu, ktorý v Toulouse vznikol už po prvej svetovej vojne, sa z ospalého a trochu vidieckeho mesta stala dnešná metropola juhozápadu Francúzska, ktorá patrí k najrýchlejšie rastúcim mestám posledných desaťročí. Podobne rastie aj Airbus – pred dvanástimi rokmi nemohol Boeingu konkurovať ani vo sne, dnes môže Gerrit van Dijk, technický riaditeľ marketingu, vyhlásiť: „Sme prví.“ Hoci so skromnosťou, pochádzajúcou zrejme z jeho holandského rodiska, dodá: „My to súťaženie berieme s nadhľadom, jednoducho si s Boeingom delíme svetový trh približne na polovicu.“
V Airbuse sa dnes vyrába nielen najviac dopravných lietadiel na svete, ale aj lietadlo najväčšie: A-380, do ktorého sa zmestí deväťsto ľudí. Aj keď slovo „vyrába“ nie je presné. Airbus je typickým príkladom celoeurópskej spolupráce, ktorá jediná môže v tomto odbore súťažiť s americkou konkurenciou. A tak sa pilotná kabína vyrába tu v Toulouse, ale zvyšok lietadla v závodoch vo Veľkej Británii, Španielsku a Nemecku. A motory sa kupujú u špecializovaných výrobcov – v Británii alebo v Spojených štátoch.
Dokonca ani montáž neprebieha v Toulouse až do konca, lietadlo sa tu dá do stavu schopného letu, a potom preletí do nemeckého Hamburgu, kde sa doň montujú sedačky a ďalšie vnútorné vybavenie, lakuje sa, a potom sa odovzdáva zákazníkovi.
Ale v Toulouse, kde je aj vedenie celého koncernu, prebieha „pôrod“. Diely na A-380 sú také veľké, že doteraz bežný spôsob dopravy, čiže vzduchom, neprichádza do úvahy. A tak sa vozia loďou do prístavu v Bordeaux a potom tri noci špeciálnymi transportmi putujú po ceste do montážnej haly.
Vidieť v obrej hale štyri montujúce sa A-380 je zážitok. Pracuje sa tu síce na prvý pohľad v pokoji, ale naplno. A-380 má dva roky meškanie, zákazníci netrpezlivo čakajú na objednané stroje a konkurencia z Boeingu nespí.
.v najväčšom lietadle sveta
Vrcholom dňa je prehliadka ponukových makiet A-380, kde môžete s úžasom sledovať, čo všetko je vďaka tomuto obrovskému stroju s dvoma podlažiami možné.
Keďže prvými zákazníkmi boli spoločnosti Emirates a ďalšie, ktoré sa prezentujú ako luxusné aerolinky, zodpovedá tomu aj ponúkané vybavenie. Zabudnite na prvú triedu, tá je napríklad u Emirates až na treťom mieste v rebríčku. Najluxusnejšie miesta ponúkajú nielen leňošky, uzavreté boxy, ale do troch najnovších lietadiel sú objednané aj sprchy. Cena letenky tomu zodpovedá – cieľom je konkurovať súkromným lietadlám a v porovnaní s nimi vyjde aj tá najdrahšia letenka v A-380 oveľa lacnejšie.
Ako prídavok ku kontraktu (jeden A-380 stojí okolo 300 miliónov dolárov) majú v toulouskom Airbuse špičkovú reštauráciu s niekoľkými michelinskými hviezdičkami. Kto ochutnal, nikdy nezabudne – a nemusí si ani kúpiť lietadlo.
Človek sa však predsa len neubráni otázkam, čo bude ďalej. Aj na Airbus dolieha globalizácia a možno doľahne aj finančná kríza. Nedávno otvoril svoju továreň v lacnejšej Číne. Toulouse sa však o svoje postavenie neobáva. „Srdce Airbusu bude vždy tu,“ hovorí jeden z manažérov továrne. Desiatky tisícov tunajších ľudí, ktorým Airbus dáva prácu, dúfajú s ním.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.