zistenie, ako sa na Ministerstve zahraničných vecí šafári, by mohlo pomôcť rozptýliť mýty o slovenskej diplomacii ako o ostrove pozitívnej deviácie medzi slovenskými vládnymi úradmi. A tiež mýty o našom kompetentnom a všestranne rešpektovanom ministrovi zahraničia.
Áno, na ministerstve pracuje veľa šikovných, jazykovo vybavených zamestnancov s dobrými úmyslami. Ale to nestačí. Nestačí, že ministerstvo po administratívnej stránke zvláda slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, ani to, že v očiach zahraničia mnohokrát úspešne zneutralizovalo škody spôsobené hlúpymi rečami premiéra Roberta Fica, adresovanými domácemu publiku.
„Predsedníctvo v Rade EÚ nie je len o logách, organizovaní samitov a plavieb po Dunaji.“
Kompetentnosť, o ktorej tieto „úspechy“ vypovedajú, je nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou na to, aby bola slovenská diplomacia úspešná pri presadzovaní našich záujmov. Na to by potrebovala jasnú predstavu o tom, kam Slovensko geopoliticky patrí, kto naše záujmy ohrozuje a kto je, naopak, naším spojencom a priateľom. Potrebovala by tiež stratégiu, ako víziu pretaviť v skutočnosť. Chceme tesnejšie transatlantické väzby? Tesnejšiu koordináciu s Nemeckom? Alebo sa rozkročiť po vzore Miloša Zemana medzi Západ a despotické režimy v Rusku a Ázii?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.