Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jozef Vrabel: Spravil som si z hendikepu prednosť

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Za obľúbenú a rádiovými hlavami ovešanú alternatívnu kapelu Billy Barman, ktorá po trojročnej pauze vydáva tretí album, vždy hovoria jej dvaja frontmani a spoluautori naraz. My sme si odchytili gitaristu Jozefa Vrabla, aby hovoril len za seba.

Jozef Vrabel: Spravil som si z hendikepu prednosť BORIS NÉMETH

ťažko povedať, kto je v kapele vedúci.

Navonok je frontman Juraj Podmanický, lebo je spevák, ale pri tvorbe sme dvaja rovnocenní partneri, o všetkom sa bavíme a musíme sa vždy zhodnúť. Prvé pesničky sme spolu napísali na chate, nahrali sme ich, ľuďom sa to páčilo, a keď sa začali množiť ponuky na koncerty, zistili sme, že potrebujeme kapelu. Mali sme obaja svoje kapely (ja Vetroplach, on Cliché), ale založili sme úplne novú. Spolupráce s novými ľuďmi sú vždy veľmi inšpiratívne. Hudbou sa neživíme. Dá sa to, ale to treba chcieť a veľmi, treba odohrať množstvo koncertov, viac ako 60 ročne, byť stále niekde na cestách. Mne vyhovuje, keď viem, že chvíľu zamakáme, ale potom si dáme výdych. Mám rodinu, som najstarší z kapely, už ma nebaví chodiť po Česku a Slovensku hore-dolu, ja chcem byť cez víkendy občas aj doma.

texty som začal písať niekedy v dvanástich.

Prvé boli asi milostné, keď sa mi páčila spolužiačka, bol som do nej, mal som pretlak pocitov a potreboval som s tým niečo spraviť. Hudba mi ale ide lepšie, to ide samo, stačí ju len vypustiť, s textami niekedy trošku bojujem, piesňový text je tajnička, hľadám slová, niekedy aj mám ideu a neviem ju tam vpratať. Keď mi napadne melódia, rýchlo si ju nahrám na mobil, druhýkrát už tá istá nepríde. Veľa nápadov som stratil ešte v čase, keď nebolo nahrávanie v telefónoch.

som vyštudovaný archivár.

Milujem históriu a pri práci s prameňmi, archívnymi dokumentmi, akoby som sa jej priamo dotýkal. Áno, treba vedieť jazyky, na škole sme mali latinčinu, maďarčinu aj nemčinu, aj keď veľa som už pozabúdal. Nie je to však úplne príťažlivá práca pre mladého človeka, ktorý chce ešte niečo zažiť, ani to prostredie, u nás sú archívy, bohužiaľ, na chvoste záujmu. Zostalo mi to len ako hoby. Baví ma bádať, napokon, môžem ísť do archívov aj ako amatér, robiť si genealógiu predkov, to plánujem, keď budem väčší.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite