Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oplatia sa vrtule?

.robert Žitňanský .jakub Kratochvíl .časopis .týždeň v ekonomike

Veterné elektrárne – môžeme im familiárne hovoriť „vrtule“ – sú okrem estetických dôvodov predmetom vášnivých sporov najmä z ekonomických príčin.

Veterné elektrárne – môžeme im familiárne hovoriť „vrtule“ – sú okrem estetických dôvodov predmetom vášnivých sporov najmä z ekonomických príčin.


Hlavná pochybnosť, ak sa na vec dívame ekonomicky, spočíva v tom, či sú vrtule, respektíve elektrina, ktorú vyrobia, konkurencieschopné aj bez dotácií.
Mnohých možno prekvapí, že dnes sa veterné elektrárne stavajú takmer výhradne bez podpory eurofondov a podľa predsedu Združenia pre veternú energiu Daniela Szabóa už „žiadny zvažovaný projekt na Slovensku neráta s fondmi“. To je oproti situácii spred niekoľkých rokov – keď európske peniaze výstavbu týchto elektrární podporovali – citeľná zmena. Pre ľudí „z fachu“ sú však eurofondy či ich absencia oveľa menej významné ako ďalšie dve veci: pripojiteľnosť „vrtúľ“ do energetickej siete a regulovaná cena, za ktorú môžu výrobcovia vetrom vyrobenú energiu predávať.
Slovenská energetická prenosová sústava (SEPS), ktorá o pripojení rozhoduje, nie je veternými elektrárňami príliš nadšená (viac v článku Komu treba vrtule?).
A Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý o minimálnych výkupných cenách energie z vrtúľ rozhoduje, stanovil na budúci rok túto cenu na 2,55 koruny za 1 kilowatthodinu, čo je citeľne menej ako v tomto roku (2,94 Sk/1kWh). To, že minimálna cena klesla, je pre investorov problém nielen preto, že ich náklady sa, naopak, zvyšujú (najmä pre veľmi vysoké vstupné náklady, spôsobené aj veľkým nedostatkom, a preto vysokými cenami nových vrtúľ), ale aj preto, že už doteraz bola veterná energia lacnejšia než ostatné „obnoviteľné“ zdroje energie a na budúci rok sa tento rozdiel ešte zväčší. Tých 2,55 koruny za 1 kilowatthodinu z vetra totiž treba porovnať s 3,06 až 3,40 koruny za kilowatthodinu energie z nových malých vodných elektrární, s 13,50 koruny za kWh zo solárnej energie, 5,90 Sk/kWh z geotermálnej energie a 3,90 Sk/kWh zo spaľovania biomasy.
Úplne najväčší problém energetického biznisu však spočíva v nevypočítateľnosti počínania regulátora, ktorý určuje minimálne ceny. Pri obrovských a dlhodobých investíciách si každý investor veľmi premyslí, či sa do toho pustí v situácii, keď sa stratila istota, že regulátor bude mať dostatočnú nezávislosť a bude ceny regulovať korektne. To je – z ekonomického pohľadu – najväčší problém veternej energie a spolu s inými faktormi (nedostatok vhodných lokalít, odpor dotknutého obyvateľstva, neochota pripájať vrtule do siete) bude mať zrejme za následok, že Slovensko krajinou vrtúľ nebude.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite