Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Riadený obchod nie je voľný obchod

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

CETA, dohoda o voľnom obchode s Kanadou, bola napokon úspešne podpísaná. Vyjednávania o podobnej dohode so Spojenými štátmi (TTIP) stále pokračujú. No oba dokumenty sú kontroverzné. Zdržanliví sú aj niektorí ekonomickí liberáli.

išlo o historický moment transatlantických vzťahov a slovenský premiér bol pritom. Keď sa v predposledný októbrový deň v Bruseli podpisovala Komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA), za stolom sedel aj Robert Fico. Vďaka slovenskému predsedníctvu sa pred kamerami a fotoaparátmi ocitol spoločne s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.

Pritom ešte pár dní predtým panovali obavy, že CETA stroskotá na odpore Valónska – prevažne frankofónnej južnej polovice Belgického kráľovstva. Politickým predstaviteľom regiónu s 3,5 milióna obyvateľov prekážala možnosť, že ich zaplaví mäso s vysokou hladinou hormónov a že zmluva údajne zvýhodňuje veľké nadnárodné spoločnosti. V skutočnosti sa skôr CETA stala obeťou vnútorných sporov na belgickej politickej scéne. Federatívne usporiadanie kráľovstva umožňovalo Valónom zablokovať podporu celej krajiny pre obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou. S námietkami sa ozvali aj Rumunsko a Bulharsko. Tieto dve krajiny žiadali pre svojich občanov garancie na bezvízový styk s Kanadou. Ottawa vyšla Sofii a Bukurešti v ústrety. Napokon sa medzi sebou dohodli aj Belgičania.

CETA bola úspešne podpísaná. Akurát ju čaká teraz komplikovaný ratifikačný proces v Európskom parlamente a v národných parlamentoch členských štátov EÚ. Obchodná dohoda, ktorá má 1 600 strán a prácne bola prerokúvaná od roku 2009, sa ešte môže niekde stať obeťou vnútornej politiky. Napríklad v Nemecku ju skúmal ústavný súd.

čo prinesie?

Ak chce firma z jednej krajiny predávať svoje výrobky v druhej krajine, spravidla čelí dvom druhom prekážok. Prvou sú clá, ktoré fungujú ako daň na dovážaný tovar. Predražujú tým jeho cenu, čo znevýhodňuje konkurentov z cudziny, zvýhodňuje domácich producentov, no domáci spotrebitelia v dôsledku toho musia znášať vyššie ceny.

Druhou bariérou pre medzištátny obchod sú takzvané netarifné prekážky. Môže ísť o rôzne dovozné licencie, dotácie, technické normy či odlišné štandardy, ktoré znevýhodňujú alebo odrádzajú zahraničných producentov.

CETA podľa vysvetľovacieho materiálu, ktorý zverejnilo Ministerstvo hospodárstva SR, odstráni clá v prípade takmer 99 percent položiek na strane EÚ i Kanady. Vďaka tomu by firmy mali ušetriť a spotrebitelia dostať nižšie ceny. V oblasti netarifných prekážok dôjde k vzájomnému uznávaniu certifikátov o zhode a lepšej spolupráci regulačných úradov. Profesionálni pracovníci, ako napríklad architekti alebo účtovníci, sa môžu tešiť na ľahšie uznávanie kvalifikácií. Kanaďan sa tak ľahšie zamestná v Európe, kým Európan zase v Kanade. Výhodou tiež bude, že ak napríklad kanadské štátne orgány vyhlásia tender, zapojiť sa do verejného obstarávania budú môcť aj európske firmy.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite