rozhodnutie, ktorému čelia Američania tento rok, pripomína okrídlený výrok Woodyho Allena o križovatke, ktorej čelí ľudstvo: „Jedna cesta vedie k zúfalstvu a totálnej beznádeji. Druhá k úplnej záhube.“
Akékoľvek výhrady – a mnohé sú oprávnené a vážne – možno mať voči Hillary Clinton, z hľadiska svetovej politiky ide o skúsenú, inteligentnú političku, ktorá sa pohybuje v rámci bežných parametrov. Donald Trump sa však týmto parametrom vymyká hádam vo všetkých smeroch: od nestabilnej osobnosti cez nulové znalosti o akejkoľvek oblasti verejnej politiky až po nacionalistickú kváziideológiu, ktorú presadzuje.
„Znepokojujúce je, že aj v prípade Trumpovej porážky vyvstane otázka, či jeho kandidatúra bola vrcholom populistického pnutia alebo iba začiatkom niečoho oveľa horšieho.“
Navyše – o tom, koho by si mali za amerického prezidenta želať Stredoeurópania, je akákoľvek diskusia zbytočná. Šokujúca je preto naivita (alebo azda niečo horšie), s ktorou napríklad premiér Fico pochvalne hovoril o Trumpovom pláne na zbližovanie Spojených štátov a Ruska. Historicky bola takáto reálpolitika veľmocí pre našu časť sveta vždy zničujúca. Naša budúcnosť, naopak, stojí a padá na tom, či bude svet 21. storočia riadený primárne liberálnymi demokraciami a na základe spoločných hodnôt, a nie na základe práva silnejšieho.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.