zmyslom neformálnych predvolebných stretnutí politikov s voličmi je, že otázky v nich kladú práve voliči. Kandidát sa obráti na poslucháča, pozorne ho vypočuje a aspoň sa pokúsi odpovedať priamo tomuto človeku. Prezidentskí kandidáti to tak robia preto, lebo je to slušné, lebo je dobré vyzerať v očiach iných seriózne, a tiež preto, lebo väčšina z nás chce mať akosi inštinktívne kontakt s ľuďmi, o ktorých sa toľko hovorí.

Hillary Clinton, ktorá síce ani zďaleka nie je vzorom intimity, sa počas nich správala viac-menej normálne. No Donald Trump nie. Trump zaobchádzal s ľuďmi, ktorí mu kládli otázky, ako s neživými automatmi. Svoje odpovede smeroval do prázdna, a to aj vtedy, keď mal príležitosť vyznieť prívetivo, napríklad pri jednej otázke mladej moslimky.

No a to zvýrazňuje ešte väčšmi zásadnú osamelosť Donalda Trumpa.Politika je úsilím vytvárať si vzťahy s ľuďmi. No zdá sa, že Trump toho nie je schopný. Jeho základnou črtou je, že nemá ani radcov, ani priateľov. Jeho volebný štáb pozostáva prinajlepšom z chladných zapredancov, pri najhoršom z ľudí ako Roger Ailes. Jeho strana sa k nemu správa ako k smradu, ktorý sa už nedá vyvetrať.

Väčšinu svojho života sa Trump desil baktérií. A tak prestrihol mnohé svoje kontakty s inými. Pre mňa je osamelým človekom uprostred noci, ktorý všade dookola šíri iba nenávisť.