kuracie mäso dnes považujeme za banálnu a každodennú súčasť stravy, dokonca v istých ohľadoch aj za menej hodnotnú, vinou jej masovej a morálne značne pochybnej výroby. Inak ako výroba sa totiž rýchlochov hormónmi stimulovaných kureniec ani nazvať nedá.
Takmer každý deň kuracinu vidíme ako súčasť rôznych hyperlacných menučiek v podobe kuracieho plátku s čudnými prívlastkami či všakovakých variácií vyprážaného kuracieho rezňa, ktorý sa raz vyberie do Ázie a vystupuje pod menom chrumkavé thajské kura alebo do Ameriky a berie na seba čudné škótske priezviská.
„Zatiaľ čo v Grécku bola kura ešte skutočnou vzácnosťou a epikurejským luxusom, v Ríme už figurovala na jedálničku častejšie.“
Málokto však vie, že pred takými dvetisíc rokmi bolo kuracie mäso lahôdkou, ktorá sa servírovala ako niečo exotické, iba pre privilegovaných a zásadne v podobe čerešničky na torte celej hostiny. Tak to napríklad bolo na gréckych sympóziách, kde slávni filozofi krčili bezradne plecami nad krehkosťou demokracie a na pozadí ich úvah sa im v mysliach vynárala tá istá neodbytná otázka: kedy už príde na rad ten pečený exotický vták? Pretože kura domáca bola v starovekom Grécku naozaj niečo také unikátne, ako napríklad v našich končinách pštros.
Kura domáca nie je v Európe odjakživa a dokonca k nám docupitala pomerne neskoro. Do niektorých západných končín Európy sa dostala dokonca až okolo prvého milénia po Kristovi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.