a potom sa svet delí na fanúšikov Allena Stewarta Konigsberga z newyorského Bronxu a na tých, ktorým ten neurotik už od začiatku alebo aspoň celé dlhé roky lezie na nervy. Tvrdíte, že ste o Allenovi Stewartovi Konigsbergovi ešte nepočuli? Ale o Woodym Allenovi pravdepodobne áno. No to je ten istý chlap, len to trojčlenné meno už veky nepoužíva.
Narodil sa v roku 1935, starí rodičia emigrovali zo židovských komunít v Rusku a Rakúsku. V napätom rodinnom ovzduší prežité detstvo mu humor nevzalo. Študoval síce na univerzite film, ale školu nedokončil; napriek útlej telesnej schránke a neskoršiemu imidžu nešikovného nešťastníka sa v mladosti úspešne venoval športu – baseballu. Spolužiakov zabával kúzlami s kartami. Hral na klarinete džez. Kariéru jedného z najznámejších zabávačov začal predávaním vtipných nápadov novinárom-fejtónistom. V mladom veku začal písať divadelné komédie či scenáre pre zábavné televízne relácie. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia pôsobil v rodnom meste ako stand-up komik. A potom sa už rozbehol, jeho hviezda stúpala. Vychádzali mu knižky, začal nakrúcať – debut sa volá Čo je nové, mačička? a pochádza z roku 1966 – a s nakrúcaním filmov neprestal doteraz. Hoci ich má na svedomí už takmer päťdesiat. Woody Allen je úkaz. Človek ho aj môže nemať v láske, no zároveň ho musí obdivovať. Veď kto iný dokáže rok čo rok splodiť film, ktorý vyženie do kín také množstvo divákov po celej matičke Zemi?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.