Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dôstojnosť a smútok pracujúcich

.david Brooks .časopis .týždeň vo svete

Pred pár týždňami som v Kentucky natrafil na istého chlapíka, ktorý prežil všetky etapy deindustrializujúcej sa Ameriky.

vyrastal približne pred šesťdesiatimi piatimi rokmi na tabakovej a dobytčej farme, no vždy mal rád stroje, takže aj počas strednej školy pracoval 40 hodín týždenne v garáži. Potom odišiel drieť do viacerých fabrík – vyrábal súčiastky pre lietadlá, sedadlá do automobilov, plechové platne a skrine pre tie veľké klimatizačné ventilátory, ktoré vidíme visieť na budovách.

Zakaždým keď sa ekonomika niekam posunula alebo sa jeho práca presunula do Mexika, ho postretlo prepúšťanie. No obdobie nezamestnanosti netrvalo nikdy dlhšie než šesť mesiacov a on si opäť našiel novú prácu.

Dnes už robí iba na polovičný úväzok. Dovolenku si však nemohol vziať za štyri roky ani raz, pretože sa so svojou manželkou museli postarať o jej starnúcu matku, ktorá mala problémy s prijímaním potravy. Desaťkrát je zachránil život Heimlichovým manévrom a musel byť nablízku, keby sa jej niečo podobné prihodilo opäť.

Svoj najlepší džob získal v polovici svojej pracovnej kariéry, keď sa stal dozorcom vo fabrike na výrobu plechových platní. No len čo sa zmenila technológia, stratil kvalifikáciu dohliadať ďalej na nových zamestnancov, takže ho už viac nepotrebovali.

Povedal si, že posledný deň príde do práce už len v tichosti, vyprace si svoj stôl a poberie sa preč.

Akosi sa to však rozchýrilo, a keď opúšťal svoju kanceláriu so škatuľou v rukách, stál tam dvojrad mužov, ktorý sa tiahol od jeho kancelárie pozdĺž celej fabriky až von k jeho autu na parkovisku. Kráčal dolu týmto dvojradom so slzami v očiach popri chlapoch, ktorí mu tlieskali a potľapkávali ho.

Už sme počuli veľa o nahnevaných bielych mužoch, no tento človek mal právo pocítiť takúto dôstojnosť a rešpekt.

Tá dôstojnosť má svoj pôvod aj v tom, že bol schopný opraviť hocijakú pokazenú vec. Jedna zo zničujúcich podmienok moderných fabrík je, že robotníci už viac nevyrábajú svoje produkty priamo; oni len obsluhujú stroje a softvéry, ktoré to spravia za nich.

Sociológ Richard Sennett raz poznamenal: „Výsledkom tohto typu práce je napokon to, že pekári už dnes ani len netušia, ako sa pečie chlieb.“ Tento pán z Kentucky sa však o seba dokáže postarať – vie opraviť kanalizáciu v domácnosti alebo vymeniť pokazený brzdový pedál.

A nesie so sebou takisto silný príbeh o vlastnom živote. Nie je to ten príbeh pre personálnu agentúru, s akým sa možno často stretnúť v týchto odvetviach spoločnosti: Objavil som v sebe skrytú vášeň a vzal som do rúk kormidlo svojej vlastnej lode. Nie, toto je čosi viac než takýto jalový, skopírovaný príbeh: Viacero z veľkých síl som nemal pod kontrolou, no nejako som to ustál, urobil som všetko, čo sa dalo v rámci mojich možností a zodpovedne som si plnil zverené úlohy.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.david Brooks .časopis
.diskusia
.neprehliadnite