Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rašimu „z hĺbky duše“

. .časopis .týždeň v ekonomike

Už pri nástupe do funkcie mal minister zdravotníctva Richard Raši niekoľko hendikepov, ktoré sa po 100 dňoch jeho pôsobenia potvrdzujú.

Už pri nástupe do funkcie mal minister zdravotníctva Richard Raši niekoľko hendikepov, ktoré sa po 100 dňoch jeho pôsobenia potvrdzujú.


Keď sa minister zdravotníctva Richard Raši ujal funkcie, jedným z jeho prvých vyhlásení bolo pripustenie možnosti, že schválený zákaz vyplácať zisky akcionárom zdravotných poisťovní by sa mohol zmeniť. Podmienkou však podľa neho bolo, aby nemocnice neboli v strate: „Keď budem mať systém nastavený tak, že zdravotnícke zariadenia budú mať na hospodárskom výsledku nulu, možno bude priestor.“

.zisk
Ako sa dalo predpokladať, tento postoj, ktorý bol v príkrom rozpore s vládnou agendou, minister veľmi rýchlo zmenil. V debate na TA3 sa Raši dokonca priznal, že „so zákazom zisku z hĺbky svojej duše súhlasím a poviem vám aj prečo. Každé opatrenie, napríklad toto, ten zákaz zisku vravím, že priniesol životy mnohým občanom. Keby tie poisťovne boli motivované tvoriť zisk, akú máme garanciu, že práve ku mne alebo ku vám sa tento liek dostane?“
Nebolo by lepšie „z hĺbky duše“ zrušiť zisky aj farmaceutickým firmám, distribučným spoločnostiam či lekárňam? To by mala zisk zakázaná aj firma Martek Medical, patriaca českej finančnej skupine Agel, ktorá podľa týždenníka Žurnál „dostala rozsiahle objednávky na centrálne nákupy liekov od Všeobecnej zdravotnej poisťovne len pár dní po tom, čo Agel kúpil od Dušana a Martina Machovcov firmu Fakon, a premenoval ju. V predstavenstve Fakonu bol pred svojím vstupom do politiky aj predseda parlamentu a podpredseda Smeru Pavol Paška. Agel nekúpil len Fakon, ale aj spriaznené firmy. Napríklad aj Fakon Pharm, v ktorej mal Pavol Paška podiel.“
Minulý týždeň na konferencii Asociácie distribútorov liekov však minister Raši vehementne dosahovanie zisku distributérov liekov obhajoval. Podľa agentúry SITA povedal, že „fungovanie distribučných spoločností je odlišné, pretože nežijú len z preplácania liekov na základe verejného zdravotného poistenia, ale sú limitované kategorizačnou komisiou, výškou plných úhrad, výškou doplatkov pacientov, ako aj silnou konkurenciou“.
Skúsme použiť jeho logiku na trh zdravotných poisťovní a parafrázujme: fungovanie zdravotných poisťovní je odlišné, pretože nežijú len z preplácania zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia, ale sú limitované kategorizačnou komisiou (a minimálnou sieťou, a platobnou schopnosťou, a prerozdeľovacím mechanizmom, a Úradom pre dohľad, ...), výškou maximálnych cien, výškou spoluúčasti pacientov, ako aj silnou konkurenciou. Zisk zdravotných poisťovní teda ohrozuje dodanie lieku, a ten istý zisk vytvorený u distributérov liekov jeho dodanie už neohrozuje?


.oddlženie
Ostatným Rašiho krokom je koncepcia oddlžovania zdravotníckych zariadení v objeme 8 miliárd korún v roku 2009. Uvažuje v nej s tromi alternatívami. Prvou je návratná finančná výpomoc zdravotníckym zariadeniam vo forme úveru od ministerstva financií. Táto alternatíva vlastne nie je oddlžením, ale reštrukturalizáciou dlhu pri výhodnejších podmienkach. Čas splácania je navrhnutý na 15 rokov pri odložení splátok na prvé dva roky. Podmienkou získania takéhoto „úveru“ je povinnosť vytvárať kladný hospodársky výsledok (inak známy aj ako zisk).
Druhá alternatíva je vytvorenie agentúry na riadenie dlhu ministerstva zdravotníctva, ktorá by prevzala všetky záväzky po lehote splatnosti (istiny). Tento návrh kopíruje techniku oddlženia cez spoločnosť Veriteľ, ktorá od veriteľov nemocníc odkupovala ich pohľadávky. Tretia alternatíva je dotácia zo štátneho rozpočtu vo forme štátnej pomoci. Táto technika opäť nie je oddlžením, ale predstavuje systém priamych dotácií zo štátneho rozpočtu. A zrejme bude narúšať hospodársku súťaž, lebo dotácie sa nedostanú k tým nemocniciam, ktoré sú napríklad v zisku.
Spoločným znakom všetkých troch alternatív je, že nemajú žiadne finančné krytie v budúcoročnom štátnom rozpočte, ktorého doposiaľ navrhované parametre sú aj tak veľmi krehké a zrejme sa ich nepodarí naplniť. Zhrnutie: prvá a tretia alternatíva konceptu oddlženia vlastne nie je oddlžením. Zostáva len jedna jediná. Veriteľ 2.

.poplatky
Hlavným sloganom súčasnej vlády v zdravotníctve je bezplatnosť. Priam dogmatický zápal predviedol minister Raši v debate v STV, kde prízvukoval, že „filozofiou tejto vlády, ale aj mojím osobným záujmom je to, aby sa nevracalo to, čo bolo kedysi, teda aby si občania nemuseli za zdravotnú starostlivosť doplácať, aby bola bezplatná“. Tak sa pozrime, čo vlastne bolo kedysi.
V roku 2005 – poslednom kompletnom roku ministrovania Rudolfa Zajaca – dosahovali podľa štatistiky priame platby obyvateľstva celkovo 20,4 miliardy korún vrátane približne 2,5 miliardy, ktoré občania zaplatili na poplatkoch za zdravotnú starostlivosť. Ročne teda priemerný občan zaplatil zo svojho vrecka približne 3 800 korún.
Na budúci rok však podľa návrhu štátneho rozpočtu dosiahnu platby občanov za zdravotnú starostlivosť objem 35,1 mld korún. A to už pri zrušených poplatkoch. Každý obyvateľ vrátane detí a dôchodcov tak na zdravotníctvo zo svojho vrecka zaplatí 6 500 korún ročne. V pomernom vyjadrení tak v roku 2009 obyvatelia priamo zo svojho zaplatia viac 23 percent všetkých výdavkov na zdravotníctvo. Za éry Rudolfa Zajaca to bolo maximálne 19 percent. Po zrušení poplatkov teda ľudia platia na zdravotníctvo viac ako predtým. Nominálne, aj relatívne.

... a Kaliňák
Predsa sa však našlo jedno vládne opatrenie, ktoré dáva zmysel. Ministerstvo vnútra chce transformovať nemocnicu MV SR na akciovú spoločnosť. Zmenu právnej formy odôvodňuje „vytvorením tlaku na jej efektívne fungovanie a hospodárenie, zvýšením kvality v poskytovaní služieb, transparentným hospodárením a v prípade správne definovaného podnikateľského plánu aj v prípadnom samofinancovaní svojho rozvoja, čo eliminuje požiadavky na štátny rozpočet“. Po slovensky – bude dosahovať zisk a nebude ju nutné v budúcnosti oddlžovať. Nebolo by lepšie, keby sa ministrom zdravotníctva stal Robert Kaliňák?

Autor je riaditeľ Health Policy Institute (HPI).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite