Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nashville, Tucson

.časopis .hudba

Ako vo víne cítiť pôdu, slnko, vzduch, starostlivosť vinohradníka a dlhý čas dozrievania, v hudbe počuť zvuky krajiny, jej kultúrne tradície, cit hudobníkov a roky skúseností. Aj na koncerte skupín Lambchop a Calexico sme to všetko počuli.

Ako vo víne cítiť pôdu, slnko, vzduch, starostlivosť vinohradníka a dlhý čas dozrievania, v hudbe počuť zvuky krajiny, jej kultúrne tradície, cit hudobníkov a roky skúseností. Aj na koncerte skupín Lambchop a Calexico sme to všetko počuli.


Označenie „alt.country“ je v poslednom čase v móde. Je to vlastne také východisko z núdze: označujeme ním americkú hudbu, ktorá melodikou, nástrojmi a priznanými vzormi vyčnieva z chlievika alternatívneho rocku a zároveň je prístupom k hudbe vzdialená romantickým kovbojom v okovaných čižmách a koltmi za opaskom.
Napríklad takí Lambchop. Žijú v Nashville, Tennessee, v ich hudbe počuť celú históriu americkej popmusic: spevák Kurt Wagner s hlasom ako Sinatra, akustické gitary, džezové kilá na klavíri, swingujúce bicie a keď sa rozbehnú, tak aj pomerne tvrdý rock. Alebo Calexico. Tí sú doma v meste Tucson v štáte Arizona, hraničiacom s Kaliforniou a Mexikom. To znamená: americké slide gitary, mexické rytmy a trúbky, atmosféra westernov, ozveny dylanovského pesničkárstva a slnečnej muziky Beach Boys.
Koncert vo viedenskom Gasometri začali Lambchop. Je zvláštne ako si človek vytvorí podľa hlasu obraz speváka. Kurta Wagnera s mäkkým, hlbokým hlasom sme si predstavovali ako staršieho, životom mierne znaveného barda. Na pódium však pribehol chlapík v čiernych nohaviciach, bielej košeli, so silnými okuliarmi na nose a baseballovou šiltovkou na hlave, ktorý neurotickými pohybmi pripomínal Woodyho Allena.
Sadol si pred mikrofón a začal spievať. Najprv OH (Ohio) z rovnomenného nového albumu, potom ďalšie staršie aj úplne nové kúsky. Citlivá, jemná hudba. „Tichá sila pesničky,“ výstižne konštatoval vedľa mňa stojaci Pavol Malovič. Jedinou chybou bola tá tichosť — hudobné nuansy občas vo vrave preplnenej sály zanikali.
To Calexico s tichosťou problém nemali. Najprv prišli iba dvaja zakladajúci členovia kapely: spevák a gitarista Joey Burns a bubeník John Convertino. Joey zaspieval uvítaciu reč, John bravúrne bubnoval (pripomínal Jima Whita a Pavla Fajta), vzápätí prišli ďalší muzikanti (vynikal Paul Niehaus na slide gitare a dvaja flexibilní trubkári, zvládajúci aj klávesy, gitary, spev a perkusie) a zahrali dokonalý koncert. Zazneli výrazné songy z aktuálneho albumu Carried to Dust (Two Silver Trees, Victor Jara´s Hands, Inspiración) a pochopiteľne aj staršie veci. Latino tance sa striedali s elektrickými rockovinami a tie s atmosferickými country náladami. Všetko smerovalo k extatickému záveru, keď v prvom prídavku na pódium prišli aj členovia Lambchop (Kurt Wagner stále so šiltovkou, ale už v mikine) a spolu zahrali stonesovskú Satisfaction. Vyhecované publikum (aj v Rakúsku sa to občas stáva) nie a nie odísť, nasledovať preto museli ešte dva kúsky až po definitívne „Good night, God bless!“
Počas celého vystúpenia Calexica boli na plátne za hudobníkmi premietané zábery z Arizony. Kameraman zrejme sedel v aute a jeho kolega ho vozil po krajine. Mestá, púšť, kopce, benzínové pumpy, letisko, autá, downtown s mrakodrapmi, préria...
Žiadne veľké „umenie“, len neobyčajná hudba z neobyčajnej krajiny. Jednoducho alt.country.

Lambchop a Calexico, 21. október 2008, Gasometer, Viedeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite