keď sa zdvorilý čašník uistí, že si nedopatrením nezmýlil objednávku, začne o chvíľu pred nás stavať lopáriky a rôzne mištičky plné všakovakých dobrôt. Či už to bude krásne, na jemné plátky narezané hovädzie mäso, ktoré pripomína listy krvou nasiaknutého papiera alebo umne nakrájané huby a rôzne druhy ázijskej zeleniny. Špeciálny kútik je, samozrejme, vyhradený tofu. Všetko je to okolo nás, zahlcuje nám to oči aj myseľ a my nevieme, čo skôr. Pričom postup je jednoduchý: vybrať si to, na čo máme práve chuť, chytiť to do paličiek, pevne držať a na chvíľu namočiť do bublajúceho hrnca. Keď máme pocit, že náš obľúbenec je uvarený presne tak, ako to máme najradšej, vyberieme si ho na misku. A potom už neváhame. Na stôl nám, kým sme sa nezbedne hrali v bublajúcom bazéniku, obsluha priniesla ďalšie mištičky s rôznymi dipmi a omáčkami. Berieme svoj vykúpaný a riadne obarený poklad, namáčame ho v omáčkach a hádžeme si ho takto schladený rovno na jazyk. Začína sa hostina plná dobrodružstva, keď si svoju večeru každý varí a dochucuje sám. Unikátny zážitok, taký rozdielny oproti prudko zošnurovaným európskym stolovaniam v reštauráciách.
Toto neformálne jedlo nájdeme skoro po celej Ázii. Servíruje sa v Číne, kde vraj pred 1 000 rokmi aj vzniklo, v Indonézii, v Thajsku, na Filipínach či priamo v Singapure.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.