darmo mi kamarátky roky rozprávali tú strašnú scénu odtŕhania. Nezažijete – neviete nič. Tak som si to vyskúšala s tým najzúfalejšie ryčiacim dieťaťom z celej dvadsaťtričlennej kapely Žabiek. Mala som ho vraj do tej triedy „šupnúť“. Alebo posotiť a rýchlo odísť. Lenže to nedokážete. To dieťa, (ktoré je, mimochodom, vaše – celé tri roky svojho života a nikto ho od vás násilím neodtŕhal) veľmi dobre vie, koľko bije. Cíti to vo vzduchu. Ako príchod do fabriky.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.