Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sila rastie s odvahou

.david Brooks .časopis .týždeň vo svete

Niekoľkým starším vysokoškolským učiteľom som položil otázku, ako sa časom zmenili študenti. Ich odpovede boli prevažne takéto: „Dnes študenti dosahujú lepšie výsledky než v minulosti, no sú citovo labilnejší.“

myslím, že tá odpoveď je presná. Dnešní študenti sú v mnohom naozaj skvelí, no doslova jeden druhého kúpu v oceánoch ubezpečovania a chválenia, akoby sa tým chceli vzájomne podporiť proti akejsi neistote. Nech si už myslíme čokoľvek o ich protestoch, túžbe spúšťať poplach alebo chrániť si svoje miesto, zdá sa, akoby to všetko vyrastalo práve z ich citovej krehkosti.

Keď vám už ťahá na stredný vek, počúvate ošúchané historky, ktoré sa snažia vysvetliť zrod orchideovej generácie. Kedysi, vraví sa v tých historkách, deti vyrastali v prostredí, ktoré ich robilo odolnejšími. Museli tvrdo pracovať okolo domu a veľa času trávili na ihriskách. Odchádzali pracovať do zničujúcich zamestnaní vo fabrikách alebo si zoceľovali svoj charakter počas vojenskej služby.

Dnešní helikoptéroví rodičia však chránia svoje deti pred nezdarmi a tvrdosťou. Dohliadajú na každý konflikt na ihrisku, takže ich deti sa nikdy nenaučia zvládať hádky ani zápasiť s bolesťou.

V tomto rozprávaní je kus pravdy, no nenariekajme toľko za stratenou minulosťou. Mnohé z toho, čo považujeme za niekdajšiu odolnosť, bola v skutočnosti iba necitlivosť. Po celé roky tu existovala silná tendencia žiť v odpútanosti od emócií a navliekať na seba hrošiu kožu – pre niektorých mužov to znamenalo stať sa nekomunikatívnymi a tvrdými ako žula a pre isté ženy to spočívalo v tom, že budú ostré, drzé a nedotknuteľné.

A potom sa stalo to, že mnoho ľudí hľadalo pomoc v alkohole, aby už radšej nemuselo cítiť vôbec nič.

Možno dnes nastal čas, aby sme nanovo premysleli pojem odolnosti alebo ho aspoň prestali spájať s tvrdosťou. Byť emocionálne silnou osobnosťou neznamená zaujať obranný postoj. Neznamená to dať si na seba nejaké brnenie, ktoré nás obopne tak, že nás nič nebude môcť zraniť.

Ľudia, ktorých obdivujeme za to, že sú silnými osobnosťami, nebývajú tvrdí; sú však pre niečo zapálení. Bývajú vrúcne oddaní nejakej veci, ideálu alebo vzťahu. Táto vyššia túžba im umožňuje premáhať nezdary, bolesť či zradu.

Takíto ľudia sú, ako sa zvykne hovoriť v bojových umeniach, silní ako voda. Jediné fúknutie ich môže rozčeriť, a keď sa tak stane, vie ich to hlboko zasiahnuť. No takisto dokážu to malé fúknutie pohltiť, lebo je len chvíľkové, zatiaľ čo ich prirodzená povaha má dlhé trvanie.

Občas sa stane, že aj týchto ľudí sa zmocní strach. Cítia a prežívajú bolesť. No aj napriek tomu naďalej pracujú, ich vrúcna túžba je v nich stále prítomná a oni sa vracajú späť do premeneného celku.

Na tejto ceste myslenia nie sú statočnosť, pevnosť a odolnosť povahové rysy, ktoré ľudia vlastnia od narodenia.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.david Brooks .časopis
.diskusia
.neprehliadnite