FILM Oko dravca
Jerry Shaw žil fádny život zamestnanca kopírovne. To sa zmenilo v momente, keď ho tajomný telefonát vytrhol z každodennej rutiny a pod hrozbou smrti prinútil poslúchať. Spočiatku zmätený Jerry po čase pochopil, komu hlas v telefóne patrí, čo chce vykonať a ako jeho šialený plán zastaviť. Zápletku filmu Oko dravca režiséra D. J. Carusa nemožno nazvať originálnou. Jeho štruktúra kopíruje väčšinu zaužívaných hollywoodskych príbehových vzorcov. Miešajú sa v ňom dve klasické dejové línie: boj proti ohrozeniu demokracie s cestou postáv k sebauvedomovaniu a zmene vlastného života. Snímka si navyše vypožičiava konkrétne motívy či scény z filmovej klasiky (2001: Vesmírna odysea, Na sever severozápadnou linkou) i súčasných populárnych príbehov (Nepriateľ štátu, Matrix). Veľkou devízou filmu sú sympaticky obyčajné postavy. Talentovaný a charizmatický Shia LaBeouf stvárnil hlavného hrdinu s neobvyklou dávkou hereckej zrelosti, Michelle Monaghan je v role jeho filmovej partnerky Rachel o čosi menej presvedčivá. Po formálnej stránke nenájdeme vo filme nič novátorské. Dôraz sa kladie na okamžitý efekt. Režisér využíva krátke zábery, ustavične prerušované strihom, vďaka čomu snímka pôsobí dynamicky a svižne. Pozornosť pútajú aj sugestívne nasnímané obrazy. Nechýbajú ani základné prvky žánru, dravé automobilové naháňačky a vizuálne pôsobivé výbuchy. Film Oko dravca neprináša žiadne inovácie či prekvapenia. Je remeselne zvládnutou variáciou známeho príbehu, ktorý nad priemer vyzdvihujú realistické postavy.
.ľuba Heinzlová
Artforum a jeho festival
Deň prvý. V kaviarni je zatiaľ ticho. Z prehrávača hrá džez a dve postaršie dámy si popri popíjaní kávy šepkajú niečo samy pre seba. Kým bodrý Ludvík Vaculík o poschodie vyššie odporúča návštevníkom Artfora dobré knihy, pred kníhkupectvom sa schádzajú svojskí členovia tvorivého Campusu. Žilinský literárny festival (ŽLF) sa začína.
Na radnici prebieha oficiálne otvorenie festivalu. O niekoľko metrov ďalej dve mladé slečny rozdávajú okoloidúcim letáky s programom ŽLF a otrhaný harmonikár zbiera drobné do klobúka...
Večer sa premiestňujeme do Stanice Žilina-Záriečie. Na autorské čítanie Petra Krištúfka tam prichádzajú najmä mladí. Po čítačke prichádzajú aj trošku starší na koncert skupiny Lonely Drifter Karen. Speváčka Tanja, víla s gitarou v rukách, a jej dvaja kolegovia si publikum získavajú už prvou skladbou. Bubeník Giorgio bezchybnou rytmikou vytvára priestor nielen Tanji, ale aj klaviristovi Marcovi, ktorý dodáva zvláštnym piesňam farbu a harmóniu. Je v tom pokoj, humor, neuveriteľne podmaňujúci hlas aj silné emócie...
Po koncerte rozdáva emócie aj Literárny Campus – v Emócii, klube blízko hlavnej železničnej stanice. Nepríjemnú tanečnú hudbu z jukeboxu nahradilo piano, pri pohári vína sa recituje a debatuje do skorých ranných hodín. Bude to tak celý týždeň.
Na festival „dobiehajú“ Osamelí bežci Ivan Štrpka a Peter Repka spolu s Petrom Bálikom, gitaristom Živých kvetov. Štrpka s Repkom v AF Café rozprávajú o Ivanovi Laučíkovi, poézii, spomína sa dokonca aj Rimbaud. Večer na Stanici Pišta Wilson z Vandalov pred preplnenou sálou recituje Ginsberga. Peter Bálik improvizuje, jeho gitara s Pištovým hlasom prenáša poslucháčov kdesi na bítnickú križovatku Haight Ashbury. Na prvom poschodí zatiaľ Štrpka s Repkom pri pohári piva pokračujú v tom, čo začali v kaviarni. S trojicou mladíkov si vymieňajú postrehy, polemizujú a smejú sa, až kým nepríde Bálik: „Doznel Ginsberg, ide sa domov.“
Tak ako naposledy, ani tento rok neprišiel. „Na Dušana Mitanu som sa tešil najviac z celého festivalu,“ hovorí sklamane jeden z návštevníkov, keď sa dozvedel, že Mitana sa festivalu opäť nezúčastní. „Neprišiel ani minulý rok, cestoval som sem vtedy kvôli nemu až z Kežmarku,“ dodáva. ŽLF sa však pre to nezastavil. Hríb diskutuje s Františkom Mikloškom, Kušnierik so Stanislavom Rakúsom. Všetko vrcholí Kníhkupeckou nocou v Artfore a jeho okolí. Na ulici znejú balkánske dychovky, v kníhkupectve sa strieda džezová kapela s dídžejom, ktorý zásadne používa iba šelakové platne. Ľudia debatujú, niektorí listujú v knihách, takmer každý má v ruke pohár vareného vína. Literatúra, kníhkupci, romány, poviedky, básničky a ich čitatelia. Všetko naživo, tu a teraz.
Artforum a jeho literárny festival...
.michal Badín
Jerry Shaw žil fádny život zamestnanca kopírovne. To sa zmenilo v momente, keď ho tajomný telefonát vytrhol z každodennej rutiny a pod hrozbou smrti prinútil poslúchať. Spočiatku zmätený Jerry po čase pochopil, komu hlas v telefóne patrí, čo chce vykonať a ako jeho šialený plán zastaviť. Zápletku filmu Oko dravca režiséra D. J. Carusa nemožno nazvať originálnou. Jeho štruktúra kopíruje väčšinu zaužívaných hollywoodskych príbehových vzorcov. Miešajú sa v ňom dve klasické dejové línie: boj proti ohrozeniu demokracie s cestou postáv k sebauvedomovaniu a zmene vlastného života. Snímka si navyše vypožičiava konkrétne motívy či scény z filmovej klasiky (2001: Vesmírna odysea, Na sever severozápadnou linkou) i súčasných populárnych príbehov (Nepriateľ štátu, Matrix). Veľkou devízou filmu sú sympaticky obyčajné postavy. Talentovaný a charizmatický Shia LaBeouf stvárnil hlavného hrdinu s neobvyklou dávkou hereckej zrelosti, Michelle Monaghan je v role jeho filmovej partnerky Rachel o čosi menej presvedčivá. Po formálnej stránke nenájdeme vo filme nič novátorské. Dôraz sa kladie na okamžitý efekt. Režisér využíva krátke zábery, ustavične prerušované strihom, vďaka čomu snímka pôsobí dynamicky a svižne. Pozornosť pútajú aj sugestívne nasnímané obrazy. Nechýbajú ani základné prvky žánru, dravé automobilové naháňačky a vizuálne pôsobivé výbuchy. Film Oko dravca neprináša žiadne inovácie či prekvapenia. Je remeselne zvládnutou variáciou známeho príbehu, ktorý nad priemer vyzdvihujú realistické postavy.
.ľuba Heinzlová
Artforum a jeho festival
Deň prvý. V kaviarni je zatiaľ ticho. Z prehrávača hrá džez a dve postaršie dámy si popri popíjaní kávy šepkajú niečo samy pre seba. Kým bodrý Ludvík Vaculík o poschodie vyššie odporúča návštevníkom Artfora dobré knihy, pred kníhkupectvom sa schádzajú svojskí členovia tvorivého Campusu. Žilinský literárny festival (ŽLF) sa začína.
Na radnici prebieha oficiálne otvorenie festivalu. O niekoľko metrov ďalej dve mladé slečny rozdávajú okoloidúcim letáky s programom ŽLF a otrhaný harmonikár zbiera drobné do klobúka...
Večer sa premiestňujeme do Stanice Žilina-Záriečie. Na autorské čítanie Petra Krištúfka tam prichádzajú najmä mladí. Po čítačke prichádzajú aj trošku starší na koncert skupiny Lonely Drifter Karen. Speváčka Tanja, víla s gitarou v rukách, a jej dvaja kolegovia si publikum získavajú už prvou skladbou. Bubeník Giorgio bezchybnou rytmikou vytvára priestor nielen Tanji, ale aj klaviristovi Marcovi, ktorý dodáva zvláštnym piesňam farbu a harmóniu. Je v tom pokoj, humor, neuveriteľne podmaňujúci hlas aj silné emócie...
Po koncerte rozdáva emócie aj Literárny Campus – v Emócii, klube blízko hlavnej železničnej stanice. Nepríjemnú tanečnú hudbu z jukeboxu nahradilo piano, pri pohári vína sa recituje a debatuje do skorých ranných hodín. Bude to tak celý týždeň.
Na festival „dobiehajú“ Osamelí bežci Ivan Štrpka a Peter Repka spolu s Petrom Bálikom, gitaristom Živých kvetov. Štrpka s Repkom v AF Café rozprávajú o Ivanovi Laučíkovi, poézii, spomína sa dokonca aj Rimbaud. Večer na Stanici Pišta Wilson z Vandalov pred preplnenou sálou recituje Ginsberga. Peter Bálik improvizuje, jeho gitara s Pištovým hlasom prenáša poslucháčov kdesi na bítnickú križovatku Haight Ashbury. Na prvom poschodí zatiaľ Štrpka s Repkom pri pohári piva pokračujú v tom, čo začali v kaviarni. S trojicou mladíkov si vymieňajú postrehy, polemizujú a smejú sa, až kým nepríde Bálik: „Doznel Ginsberg, ide sa domov.“
Tak ako naposledy, ani tento rok neprišiel. „Na Dušana Mitanu som sa tešil najviac z celého festivalu,“ hovorí sklamane jeden z návštevníkov, keď sa dozvedel, že Mitana sa festivalu opäť nezúčastní. „Neprišiel ani minulý rok, cestoval som sem vtedy kvôli nemu až z Kežmarku,“ dodáva. ŽLF sa však pre to nezastavil. Hríb diskutuje s Františkom Mikloškom, Kušnierik so Stanislavom Rakúsom. Všetko vrcholí Kníhkupeckou nocou v Artfore a jeho okolí. Na ulici znejú balkánske dychovky, v kníhkupectve sa strieda džezová kapela s dídžejom, ktorý zásadne používa iba šelakové platne. Ľudia debatujú, niektorí listujú v knihách, takmer každý má v ruke pohár vareného vína. Literatúra, kníhkupci, romány, poviedky, básničky a ich čitatelia. Všetko naživo, tu a teraz.
Artforum a jeho literárny festival...
.michal Badín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.