Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dve recenzie

.časopis .ostatné

FILM Oko dravca
Jerry Shaw žil fádny život zamestnanca kopírovne. To sa zmenilo v momente, keď ho tajomný telefonát vytrhol z  každodennej rutiny a pod hrozbou smrti prinútil poslúchať. Spočiatku zmätený Jerry po čase pochopil, komu hlas v telefóne patrí, čo chce vykonať a ako jeho šialený plán zastaviť. Zápletku filmu Oko dravca režiséra D. J. Carusa nemožno nazvať originálnou. Jeho štruktúra kopíruje väčšinu zaužívaných hollywoodskych príbehových vzorcov. Miešajú sa v ňom dve klasické dejové línie: boj proti ohrozeniu demokracie s cestou postáv k sebauvedomovaniu a zmene vlastného života. Snímka si navyše vypožičiava konkrétne motívy či scény z filmovej klasiky (2001: Vesmírna odysea, Na sever severozápadnou linkou) i súčasných populárnych príbehov (Nepriateľ štátu, Matrix). Veľkou devízou filmu sú sympaticky obyčajné postavy. Talentovaný a charizmatický Shia LaBeouf stvárnil hlavného hrdinu s neobvyklou dávkou hereckej zrelosti, Michelle Monaghan je v role jeho filmovej partnerky Rachel o čosi menej presvedčivá. Po formálnej stránke nenájdeme vo filme nič novátorské. Dôraz sa kladie na okamžitý efekt. Režisér využíva krátke zábery, ustavične prerušované strihom, vďaka čomu snímka pôsobí dynamicky a svižne. Pozornosť pútajú aj sugestívne nasnímané obrazy. Nechýbajú ani základné prvky žánru, dravé automobilové naháňačky a vizuálne pôsobivé výbuchy. Film Oko dravca neprináša žiadne inovácie či prekvapenia. Je remeselne zvládnutou variáciou známeho príbehu, ktorý nad priemer vyzdvihujú realistické postavy. 
.ľuba Heinzlová

Artforum a jeho festival
Deň prvý. V kaviarni je zatiaľ ticho. Z prehrávača hrá džez a dve postaršie dámy si popri popíjaní kávy šepkajú niečo samy pre seba. Kým bodrý Ludvík Vaculík o poschodie vyššie odporúča návštevníkom Artfora dobré knihy, pred kníhkupectvom sa schádzajú svojskí členovia tvorivého Campusu. Žilinský literárny festival (ŽLF) sa začína.
Na radnici prebieha oficiálne otvorenie festivalu. O niekoľko metrov ďalej dve mladé slečny rozdávajú okoloidúcim letáky s programom  ŽLF a otrhaný harmonikár zbiera drobné do klobúka...
Večer sa premiestňujeme do Stanice Žilina-Záriečie. Na autorské čítanie Petra Krištúfka tam prichádzajú najmä mladí. Po čítačke prichádzajú aj trošku starší na koncert skupiny Lonely Drifter Karen. Speváčka Tanja, víla s gitarou v rukách, a jej dvaja kolegovia si publikum získavajú už prvou skladbou. Bubeník Giorgio bezchybnou rytmikou vytvára priestor nielen Tanji, ale aj klaviristovi Marcovi, ktorý dodáva zvláštnym piesňam farbu a harmóniu. Je v tom pokoj, humor, neuveriteľne podmaňujúci hlas aj silné emócie...
Po koncerte rozdáva emócie aj Literárny Campus – v Emócii, klube blízko hlavnej železničnej stanice. Nepríjemnú tanečnú hudbu z jukeboxu nahradilo piano, pri pohári vína sa recituje a debatuje do skorých ranných hodín. Bude to tak celý týždeň.
Na festival „dobiehajú“ Osamelí bežci Ivan Štrpka a Peter Repka spolu s Petrom Bálikom, gitaristom Živých kvetov. Štrpka s Repkom v AF Café rozprávajú  o Ivanovi Laučíkovi, poézii, spomína sa dokonca aj Rimbaud. Večer na Stanici Pišta Wilson z Vandalov pred preplnenou sálou recituje Ginsberga. Peter Bálik improvizuje, jeho gitara s Pištovým hlasom prenáša poslucháčov kdesi na bítnickú križovatku Haight Ashbury. Na prvom poschodí zatiaľ Štrpka s Repkom pri pohári piva pokračujú v tom, čo začali v kaviarni. S trojicou mladíkov si vymieňajú postrehy, polemizujú a smejú sa, až kým nepríde Bálik: „Doznel Ginsberg, ide sa domov.“
Tak ako naposledy, ani tento rok neprišiel. „Na Dušana Mitanu som sa tešil najviac z celého festivalu,“ hovorí sklamane jeden z návštevníkov, keď sa dozvedel, že Mitana sa festivalu opäť nezúčastní. „Neprišiel ani minulý rok, cestoval som sem vtedy kvôli nemu až z Kežmarku,“ dodáva. ŽLF sa však pre to nezastavil. Hríb diskutuje s Františkom Mikloškom, Kušnierik so Stanislavom Rakúsom. Všetko vrcholí Kníhkupeckou nocou v Artfore a jeho okolí. Na ulici znejú balkánske dychovky, v kníhkupectve sa strieda džezová kapela s dídžejom, ktorý zásadne používa iba šelakové platne. Ľudia debatujú, niektorí listujú v knihách, takmer každý má v ruke pohár vareného vína. Literatúra, kníhkupci, romány, poviedky, básničky a ich čitatelia. Všetko naživo, tu a teraz.
Artforum a jeho literárny festival...
.michal Badín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite