„Usilujte sa zo všetkých síl prejsť tesnou bránou,“ hovorí Ježiš v Lukášovom evanjeliu. Mne pri týchto slovách zakaždým zíde na um, že aj náš život na tomto svete sa začína prechodom cez úzku bránu – narodením. Všetci musíme po deviatich mesiacoch tehotenstva prejsť cez úzke materské lono, aby sme uzreli svetlo sveta. A na konci života tu zas bude úzka brána smrti, cez ktorú všetci musíme prejsť k svetlu večného života.
Slovo „strach“ (v nemčine „Angst“) pochádza z latinského slova „angustia“, ktoré označuje úžinu, úzke miesto, ale takisto úzkosť. Úzkosť vyvoláva strach. Viem, že tou cestou musím ísť. Niet iného východiska, treba cez to prejsť – alebo stroskotať. No a práve táto situácia vyvoláva strach. Je to istý druh strachu zo skúšky. Hovorí sa o existenciálnej úzkosti, keď sa všetko dookola zužuje a neexistuje nijaké iné východisko. Strach zo straty práce, strach z choroby, zo staroby. Strach zo všetkého, zo straty lásky, z najhoršej biedy.
„Na konci života tu bude úzka brána smrti, cez ktorú všetci musíme prejsť k svetlu večného života.“
Ale na druhej strane existuje aj radosť, keď sa nám podarí prejsť cez nejakú úzku bránu: radosť z narodenia dieťaťa, zo zvládnutej skúšky, z prekonanej vzťahovej krízy, z vydareného uzmierenia, z uzdravenia, z prinavráteného zdravia. To všetko prináša veselú myseľ a daruje nám novú radosť zo života.
Pravdaže, Ježiš vyslovuje aj hrozivé slová:
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.