Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Keď je krv hustejšia

.lukáš Krivošík .časopis .politika

V diplomatických sporoch medzi Berlínom a Ankarou existuje vedľajší aktér, ktorý si zaslúži pozornosť. Sú ním v Nemecku žijúci Turci. Ku komu sa priklonia ľudia, ktorých identity i lojality sú rozpoltené medzi dve krajiny?

Keď je krv hustejšia NICOLE KUBELKA/FACE TO FACE/PROFIMEDIA 29. jún 2016, Berlín, Nemecko: Deň po teroristickom útoku v Turecku nasvietili Brandenburskú bránu na znak solidarity tureckou vlajkou. V Nemecku žijú približne tri milióny ľudí s tureckými koreňmi.

od ľudí, pochádzajúcich z Turecka, ktorí už dlho v Nemecku žijú, očakávame, že vyvinú vysokú mieru lojality k našej krajine,“ vyhlásila minulý týždeň spolková kancelárka Angela Merkel. „Za to sa pokúsime mať pre ich priania otvorené ucho a pochopenie.“

Nemecká kancelárka tieto slová nevyslovila len tak vo vzduchoprázdne. Od pokusu o štátny prevrat v Turecku v polovici júla sú vzťahy medzi Ankarou a Berlínom napäté. Vzhľadom na autoritatívny kurz tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana neboli bezproblémové ani predtým. Predmetom výmeny názorov na diplomatickej úrovni sa na jar stala dokonca politická satira v nemeckej televízii!

„S Tureckom pod vedením prezidenta Erdogana musí Spolková republika voľky-nevoľky vychádzať.“

Lenže od pokusu o vojenský puč sa už nikto nesmeje. Situácia sa ešte viac zhoršila. Nejde len o masové zatýkanie v Turecku či flirtovanie s návratom k trestu smrti, čo v Európe, prirodzene, naráža na odpor. Vzájomné vzťahy zaťažuje dohoda o utečencoch, budúcnosť vízovej povinnosti pre Turkov, či vôbec per­spektíva členstva ich krajiny v EÚ. No zatiaľ, čo sa diplomati sporia o tieto veľké témy, v úzadí zostáva jeden obrovský „slon v miestnosti“. Sú ním turecké menšiny v západnej Európe. V Nemecku žijú približne tri milióny ľudí s tureckými koreňmi. Diplomatické spory medzi obidvoma krajinami ich stavajú do zvláštnej polohy: Priklonia sa sympatie tých­to ľudí skôr k starej alebo novej vlasti? Ukážu sa ako silnejšie pokrvné, národné, náboženské či kultúrne väzby, alebo príťažlivosť nemeckej prosperity, poriadku a slobody? A treba si vôbec medzi tým vyberať v štýle „buď, alebo“?

spravodajská represia

Niektorí Nemci v internetových diskusiách vyjadrujú obavy, že časť Turkov by mohla v Spolkovej republike pôsobiť dokonca ako piata kolóna Ankary. Reagujú tak na správy v nemeckých médiách, ktoré u nás takmer nerezonujú. Zlomovou udalosťou bola v tomto zmysle demonštrácia Turkov v Kolíne nad Rýnom, kde na konci júla asi 40-tisíc ľudí manifestovalo oficiálne svoj nesúhlas s pokusom o prevrat. V skutočnosti bolo podujatie interpretované najmä ako podporná akcia pre Erdoganov režim od Turkov žijúcich v Nemecku. Spolkový ústavný súd pred podujatím zakázal teleprenos príhovoru tureckej hlavy štátu, čo opäť viedlo k rozhorčeným protestom z Ankary. Lenže domorodých Nemcov viac zaskočilo vidieť v médiách fotky s Kolínskym dómom v pozadí a červené more tureckých vlajok v popredí. Navodzovalo to otázku, komu sú vlastne Nemci tureckého pôvodu lojálni. Či si vážia nemeckú demokraciu. A ako by sa zachovali, keby sa Nemecko a Turecko ocitli v priamej konfrontácii.

Denník Die Welt nedávno priniesol správu, že Ankara má v Spolkovej republike asi šesťtisíc informátorov, ktorí majú pracovať pre tureckú spravodajskú službu MIT.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite