Začiatok 20. storočia sa v Nikarague vyznačoval rastúcou nestabilitou a ozbrojenými zásahmi Spojených štátov. Jednou z najznámejších osobností tej doby bol generál roľníckeho pôvodu Augusto César Sandino, ktorý bojoval na strane liberálov a proti americkej intervencii.
.dohoda medzi liberálmi a konzervatívcami o mieri z roku 1933 nariaďovala rozpustenie jeho armády. Pre Sandina to znamenalo rozsudok smrti. Popravili ho vo februári 1934. Neskôr, v 50. a 60. ro koch, zaznamenala krajina hospodársky rozmach.
.sandinovská revolúcia
Niekoľko desaťročí, až do sandinovskej revolúcie v roku 1979, vládla Nikarague rodina Somozovcov. Kým Somozovci boli spojencami USA, ich nástupcovia zo Sandinovského frontu národného oslobodenia FSLN boli podporovaní a Sovietskym zväzom. Nikaragua sa tak stala jedným z horúcich bojísk studenej vojny. Daniel Ortega sa prvýkrát dostal k moci na čele sandinovských povstalcov v roku 1979 a v priebehu 80. rokov sa jeho ozbrojenci stretávali v občianskej vojne s oddielmi contras, ktoré sponzorovali USA. Nikaragua sa stala dôležitým článkom v stratégii prezidenta Reagana, ktorý chcel zabrániť vytvoreniu ďalších komunistických a promoskovských režimov na západnej pologuli. Vojna a násilnosti si vtedy vyžiadali v Nikarague viac ako 50-tisíc mŕtvych. Z porušovania ľudských práv bol obviňovaný Ortega aj contras. V 80. rokoch sa Ortegova vláda opierala o pomoc východného bloku, Ortega bol častým hosťom aj v Československu.
Politická perzekúcia odporcov, partizánska vojna, povinná vojenská služba a zlý stav ekonomiky sa stali hlavnými dôvodmi masovej emigrácie Nikara gujcov do zahraničia — najmä do USA a susedných krajín, ale aj do západnej Európy. Sandinovská revolúcia sa skončila mierovou dohodou medzi FSLN a jeho odporcami, ktorá doviedla krajinu k slobodným voľbám v roku 1990. Vyhrala ich spoločná kandidátka všetkých opozičných strán Violeta Chamorrová. Odvtedy až dodnes prebieha výmena vlád v kra jine ústavným spôsobom.
.ružový ortega
Posledné voľby v roku 2006 vyhral kandidát FSLN Daniel Ortega, bývalý marxistický revolucionár, ktorý vládol v krajine aj počas sandinovskej revolúcie. Ortega v predvolebnej kampani zmenil svoj imidž. Teraz je rezervovanejší, olivovú vo jenskú uniformu vymenil za džínsy a bielu košeľu. Červe no-čierne farby jeho strany boli v kampani nahradené sýtoružovou. Plagáty s výzvami ako „Všetci chudobní sveta, spojme sa alebo „Spravodlivosť, rovnosť a blahobyt pre všetkých pripomínali revolučné časy
80. rokov. V praxi sa však jeho politický model už nepresadzuje úplným vyvlastňovaním súkromných firiem; ekonomika krajiny naďalej spočíva na súkromnom sektore, ale priestor na slobodné podnikanie sa nerozširuje tak, ako sa to deje vo väčšine ostatných krajín Strednej Ameriky za posledné dve desaťro čia. Hoci nejde o totalitný model komunizmu, aký dnes funguje napríklad na Kube, a existuje tu aj politická opozícia, zásahy do ekonomiky sú oveľa rozsiahlejšie ako v susedných krajinách. FSLN má pod kontrolou aj väčšinu odborových organizácií. Podobná situácia je v súdnictve. Nálada v krajine však už dávno nie je taká revolučná a idealistická ako v 80. a 90. rokoch. Politici z FSLN majú za sebou priveľa korupčných škandálov, pre ktoré strácajú podporu aj skalných voličov a bývalých revolucionárov. Stratili baštu ako Managua a pomaly aj Leon. Ľudia sú unavení korupciou a sľubmi, ktoré im roky dávajú politici z oboch táborov. Mnohí si nevedia zvyknúť na podivné praktiky FSNL, keď v každej ulici vznikajú tajné kontrolné orgány. Tie získavajú podivnú moc rozhodovať o osudoch ľudí, vydávať nezmyselné povo lenia a posudky. Dokonca vraj vydávajú niečo ako „kádrové posudky“, ak človek chce zmeniť alebo získať zamestnanie.
.ruský spojenec
A ani zarytí sandinisti nesúhlasia s napredovaním politiky smerom k Iránu, ktoré Ortega oficiálne deklaruje. Rovnakú nevôľu u mnohých svojich voličov vyvolal aj slepým nasledovaním Moskvy v súvislosti s nedávnym konfliktom v Gruzínsku. Nikara gua sa stala druhou krajinou po Ruskej federácii, ktorá uznala nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Ortega v zdôvodnení tohto kroku argumentoval tvrdením, že oba separatistické gruzínske regióny boli už aj v rámci bývalého Sovietskeho zväzu prakticky nezávislými republikami. Rozhodne však len rozvíril už dávno búrlivú hladinu v krajine, kde už vyše polovica FSNL nesúhlasí s radikálnymi krokmi vedenia a zmätené vyjadrenia v médiách nepresvedčia voličov
o jednote strany. Zlé jazyky tvrdia, že Ortega je pod vplyvom svojej manželky, poetky a revolucionárky Rosarie Murillovej. Tá vraj ťahá za nitky a svojimi radikálnymi názormi spôsobuje rozkol priamo vnútri FSNL.
.dohoda medzi liberálmi a konzervatívcami o mieri z roku 1933 nariaďovala rozpustenie jeho armády. Pre Sandina to znamenalo rozsudok smrti. Popravili ho vo februári 1934. Neskôr, v 50. a 60. ro koch, zaznamenala krajina hospodársky rozmach.
.sandinovská revolúcia
Niekoľko desaťročí, až do sandinovskej revolúcie v roku 1979, vládla Nikarague rodina Somozovcov. Kým Somozovci boli spojencami USA, ich nástupcovia zo Sandinovského frontu národného oslobodenia FSLN boli podporovaní a Sovietskym zväzom. Nikaragua sa tak stala jedným z horúcich bojísk studenej vojny. Daniel Ortega sa prvýkrát dostal k moci na čele sandinovských povstalcov v roku 1979 a v priebehu 80. rokov sa jeho ozbrojenci stretávali v občianskej vojne s oddielmi contras, ktoré sponzorovali USA. Nikaragua sa stala dôležitým článkom v stratégii prezidenta Reagana, ktorý chcel zabrániť vytvoreniu ďalších komunistických a promoskovských režimov na západnej pologuli. Vojna a násilnosti si vtedy vyžiadali v Nikarague viac ako 50-tisíc mŕtvych. Z porušovania ľudských práv bol obviňovaný Ortega aj contras. V 80. rokoch sa Ortegova vláda opierala o pomoc východného bloku, Ortega bol častým hosťom aj v Československu.
Politická perzekúcia odporcov, partizánska vojna, povinná vojenská služba a zlý stav ekonomiky sa stali hlavnými dôvodmi masovej emigrácie Nikara gujcov do zahraničia — najmä do USA a susedných krajín, ale aj do západnej Európy. Sandinovská revolúcia sa skončila mierovou dohodou medzi FSLN a jeho odporcami, ktorá doviedla krajinu k slobodným voľbám v roku 1990. Vyhrala ich spoločná kandidátka všetkých opozičných strán Violeta Chamorrová. Odvtedy až dodnes prebieha výmena vlád v kra jine ústavným spôsobom.
.ružový ortega
Posledné voľby v roku 2006 vyhral kandidát FSLN Daniel Ortega, bývalý marxistický revolucionár, ktorý vládol v krajine aj počas sandinovskej revolúcie. Ortega v predvolebnej kampani zmenil svoj imidž. Teraz je rezervovanejší, olivovú vo jenskú uniformu vymenil za džínsy a bielu košeľu. Červe no-čierne farby jeho strany boli v kampani nahradené sýtoružovou. Plagáty s výzvami ako „Všetci chudobní sveta, spojme sa alebo „Spravodlivosť, rovnosť a blahobyt pre všetkých pripomínali revolučné časy
80. rokov. V praxi sa však jeho politický model už nepresadzuje úplným vyvlastňovaním súkromných firiem; ekonomika krajiny naďalej spočíva na súkromnom sektore, ale priestor na slobodné podnikanie sa nerozširuje tak, ako sa to deje vo väčšine ostatných krajín Strednej Ameriky za posledné dve desaťro čia. Hoci nejde o totalitný model komunizmu, aký dnes funguje napríklad na Kube, a existuje tu aj politická opozícia, zásahy do ekonomiky sú oveľa rozsiahlejšie ako v susedných krajinách. FSLN má pod kontrolou aj väčšinu odborových organizácií. Podobná situácia je v súdnictve. Nálada v krajine však už dávno nie je taká revolučná a idealistická ako v 80. a 90. rokoch. Politici z FSLN majú za sebou priveľa korupčných škandálov, pre ktoré strácajú podporu aj skalných voličov a bývalých revolucionárov. Stratili baštu ako Managua a pomaly aj Leon. Ľudia sú unavení korupciou a sľubmi, ktoré im roky dávajú politici z oboch táborov. Mnohí si nevedia zvyknúť na podivné praktiky FSNL, keď v každej ulici vznikajú tajné kontrolné orgány. Tie získavajú podivnú moc rozhodovať o osudoch ľudí, vydávať nezmyselné povo lenia a posudky. Dokonca vraj vydávajú niečo ako „kádrové posudky“, ak človek chce zmeniť alebo získať zamestnanie.
.ruský spojenec
A ani zarytí sandinisti nesúhlasia s napredovaním politiky smerom k Iránu, ktoré Ortega oficiálne deklaruje. Rovnakú nevôľu u mnohých svojich voličov vyvolal aj slepým nasledovaním Moskvy v súvislosti s nedávnym konfliktom v Gruzínsku. Nikara gua sa stala druhou krajinou po Ruskej federácii, ktorá uznala nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Ortega v zdôvodnení tohto kroku argumentoval tvrdením, že oba separatistické gruzínske regióny boli už aj v rámci bývalého Sovietskeho zväzu prakticky nezávislými republikami. Rozhodne však len rozvíril už dávno búrlivú hladinu v krajine, kde už vyše polovica FSNL nesúhlasí s radikálnymi krokmi vedenia a zmätené vyjadrenia v médiách nepresvedčia voličov
o jednote strany. Zlé jazyky tvrdia, že Ortega je pod vplyvom svojej manželky, poetky a revolucionárky Rosarie Murillovej. Tá vraj ťahá za nitky a svojimi radikálnymi názormi spôsobuje rozkol priamo vnútri FSNL.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.