Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Horúce bojisko studenej vojny

.denisa Augustínová .časopis .týždeň vo svete

Začiatok 20. storočia sa v Nikarague vyznačoval rastúcou nestabilitou a ozbrojenými zásahmi Spojených štátov. Jednou z najznámejších osobností tej doby bol generál roľníckeho pôvodu Augusto César Sandino, ktorý bojoval na strane liberálov a proti americkej intervencii.

Začiatok 20. storočia sa v Nikarague vyznačoval rastúcou nestabilitou a ozbrojenými zásahmi Spojených štátov. Jednou z najznámejších osobností tej doby bol generál roľníckeho pôvodu Augusto César Sandino, ktorý bojoval na strane liberálov a proti americkej intervencii.


.dohoda medzi libe­rálmi a konzervatív­cami o mieri z roku 1933 nariaďovala rozpustenie je­ho armády. Pre Sandina to znamenalo rozsudok smrti. Popravili ho vo februári 1934. Neskôr, v 50. a 60. ro koch, zaznamenala krajina hospodársky rozmach.

.sandinovská revolúcia
Niekoľko desaťročí, až do sandinovskej revolúcie v ro­ku 1979, vládla Nikarague rodina Somozovcov. Kým Somozovci boli spojencami USA, ich nástupcovia zo Sandinovského frontu ná­rodného oslobodenia FSLN boli podporovaní  a Soviet­skym zväzom. Nikaragua sa tak stala jedným z horúcich bojísk studenej vojny. Da­niel Ortega sa prvýkrát do­stal k moci na čele sandi­novských povstalcov v roku 1979 a v priebehu 80. rokov sa jeho ozbrojenci stretávali v občianskej vojne s oddiel­mi contras, ktoré sponzoro­vali USA. Nikaragua sa stala dôležitým článkom v straté­gii prezidenta Reagana, kto­rý chcel zabrániť vytvoreniu ďalších komunistických a promoskovských režimov na západnej pologuli. Vojna a násilnosti si vtedy vyžiadali v Nikarague viac ako 50-tisíc mŕtvych. Z po­rušovania ľudských práv bol obviňovaný Ortega aj con­tras. V 80. rokoch sa Ortego­va vláda opierala o pomoc východného bloku, Ortega bol častým hosťom aj v Čes­koslovensku.
Politická per­zekúcia odporcov, partizán­ska vojna, povinná vojenská služba a zlý stav ekonomiky sa stali hlavnými dôvodmi masovej emigrácie Nikara gujcov do zahraničia — naj­mä do USA a susedných krajín, ale aj do západnej Európy. Sandinovská revolúcia sa skončila mierovou dohodou medzi FSLN a jeho odporca­mi, ktorá doviedla krajinu k slobodným voľbám v roku 1990. Vyhrala ich spoločná kandidátka všetkých opozič­ných strán Violeta Chamor­rová. Odvtedy až dodnes prebieha výmena vlád v kra jine ústavným spôsobom.

.ružový ortega
Posledné voľby v roku 2006 vyhral kandidát FSLN Daniel Ortega, bývalý marxistický revolucionár, ktorý vládol v krajine aj počas sandinov­skej revolúcie. Ortega v predvolebnej kampani zmenil svoj imidž. Teraz je rezervovanejší, olivovú vo jenskú uniformu vymenil za džínsy a bielu košeľu. Červe no-čierne farby jeho strany boli v kampani nahradené sýtoružovou. Plagáty s vý­zvami ako „Všetci chudobní sveta, spojme sa alebo „Spravodlivosť, rovnosť a blahobyt pre všetkých pripomínali revolučné časy
80. rokov. V praxi sa však jeho politic­ký model už nepresadzuje úplným vyvlastňovaním sú­kromných firiem; ekonomi­ka krajiny naďalej spočíva na súkromnom sektore, ale priestor na slobodné podni­kanie sa nerozširuje tak, ako sa to deje vo väčšine ostat­ných krajín Strednej Ameri­ky za posledné dve desaťro čia. Hoci nejde o totalitný model komunizmu, aký dnes funguje napríklad na Kube, a existuje tu aj poli­tická opozícia, zásahy do ekonomiky sú oveľa roz­siahlejšie ako v susedných krajinách. FSLN má pod kontrolou aj väčšinu odbo­rových organizácií. Podobná situácia je v súdnictve. Nálada v krajine však už dávno nie je taká revolučná a idealistická ako v 80. a 90. rokoch. Politici z FSLN majú za sebou priveľa korupčných škandálov, pre ktoré strá­cajú podporu aj skalných voličov a bývalých revolu­cionárov. Stratili baštu ako Managua a pomaly aj Leon. Ľudia sú unavení korupciou a sľubmi, ktoré im roky dá­vajú politici z oboch tábo­rov. Mnohí si nevedia zvyk­núť na podivné praktiky FSNL, keď v každej ulici vzni­kajú tajné kontrolné orgány. Tie získavajú podivnú moc rozhodovať o osudoch ľudí, vydávať nezmyselné povo lenia a posudky. Dokonca vraj vydávajú niečo ako „kádrové posudky“, ak člo­vek chce zmeniť alebo zís­kať zamestnanie.

.ruský spojenec
A ani zarytí sandinisti nesú­hlasia s napredovaním poli­tiky smerom k Iránu, ktoré Ortega oficiálne deklaruje. Rovnakú nevôľu u mnohých svojich voličov vyvolal aj sle­pým nasledovaním Moskvy v súvislosti s nedávnym kon­fliktom v Gruzínsku. Nikara gua sa stala druhou krajinou po Ruskej federácii, ktorá uznala nezávislosť Abcház­ska a Južného Osetska. Orte­ga v zdôvodnení tohto kroku argumentoval tvrdením, že oba separatistické gruzínske regióny boli už aj v rámci bý­valého Sovietskeho zväzu prakticky nezávislými repub­likami. Rozhodne však len rozvíril už dávno búrlivú hla­dinu v krajine, kde už vyše polovica FSNL nesúhlasí s ra­dikálnymi krokmi vedenia a zmätené vyjadrenia v mé­diách nepresvedčia voličov
o jednote strany. Zlé jazyky tvrdia, že Ortega je pod vply­vom svojej manželky, poetky a revolucionárky Rosarie Murillovej. Tá vraj ťahá za nitky a svojimi radikálnymi názormi spôsobuje rozkol priamo vnútri FSNL.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite