dňa 8. septembra 2016 to bude presne päťdesiat rokov, čo vstúpil do sveta Star Trek. O tom, ako veľmi sa na ňom podpísal, sa napísali desiatky kníh. Prvý televízny bozk Afroameričanky a bieleho chlapíka, multietnická posádka reprezentujúca humanistické hodnoty globalizovaného sveta, netreba tie zásluhy vymenúvať, mnohé sú aj tak len popkultúrnymi mýtmi. V každom prípade, Star Trek je veľký, väčší ako Star Wars a Elvis a Bond, niet dôležitejšieho (pop)kulúrneho civilizačného mému. Preto bolo úžasné, keď sa v roku 2009 Star Trek vrátil.
paralelný vesmír je prázdny
Príbeh sa začal znova, z gruntu, ale tak, že priznal svoju minulosť a pustil sa inou časovou líniou, paralelným vesmírom, v ktorom sa veci diali inak. Malo to hlavu a pätu, divákov to zaujalo a novému Star Treku dali šancu aj fanúšikovia, hoci tí najortodoxnejší už pri reštarte gánili, že táto nová podoba je síce vizuálne opuletná, strhujúca, ale inak je prázdna.
Ako veľmi prázdna, ukázal druhý diel nového Star Treku a tento tretí, to už akoby bol vyslovene posledný klinec do truhly. Teraz, v svetle tretieho nového filmového dielu, je už jasné, že nový a starý Star Trek síce majú rovnaké mená, ale inak už ich nespája nič. Duch sa vytratil.
Star Trek začal ako seriál ako to najpoctivejšie sci-fi, svojím spôsobom skutočne naučil svojich divákov premýšľať inak.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.