oddaní vyznávači zmrzliny sa odjakživa delia na dva nezmieriteľné tábory. Na tých, ktorí nedajú dopustiť na hutné smotanové chute, čiže preferujú napríklad čokoládovú či orieškovú, a na tých, čo si letné horúčavy spríjemňujú osviežujúcimi ovocnými tónmi. Najväčší fanatici z nich sú, samozrejme, puristickí konzumenti citrónovej a ničoho iného, pretože ostatné príchute jej vraj nesiahajú ani po päty. Nevedia však, že pokiaľ sa chcú v lete naozaj osviežiť niečím iskrivo ovocným, je lepšie siahnuť po čistom sorbete ako po zmrzline.
Predsa len, smotanový základ zmrzliny ovocnú chuť preráža a trebárs taká citrónová, nech robí čo robí, v spoločnosti smotany dostane vždy ťažké nohy. Navyše, o čo osviežujúcejšie je namiesto ťahavého a lepkavého smotanového krému mať k dispozícii nádherný ľahký sneh, ktorý v svojich kryštálikoch odráža dobiedzavé slnečné lúče?
Tento pocit skutočného luxusu doprial vraj prvýkrát svojim spolustolovníkom cisár Nero. Je zaujímavé, že pri ňom ako prvá asociácia vyskočí vždy horiaci Rím a blčiace plamene. A pritom – čo sa týka ľadu a snehu, tak sa tiež nenechal zahanbiť. Vraj si nechal vybudovať akúsi snehovú poštu.
Tí najrýchlejší bežci z celej Rímskej ríše mu v košoch z ruky do ruky doručovali sneh z vrcholkov hôr priamo na cisársky stôl. Tam si ho vraj potom patricijovia miešali s vínom. Bola to vyhlásená pochúťka, ktorú si človek mohol dopriať, pochopiteľne, len u cisára.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.