nemám taký režim, že od ôsmej do štvrtej v ateliéri.
Ja som nikdy nemala ani ateliér. Mala som 22 rokov, keď sa mi narodil prvý syn, celý život som pracovala pri deťoch. Som zvyknutá na to, že keď mám chvíľu, na ulici či v aute, rozmýšľam o svojej robote. Zapisujem si to, ale v Košiciach, keď sme robili Plávajúce záhrady, som svoj zápisník niekde stratila. Hoci si väčšinu vecí pamätám, pociťujem to ako obrovskú stratu, dôležitý je pre mňa ten moment, keď si z nápadu urobím skicu. Mám už nový záznamník, ale ten nemám tak rada.
začínala som s grafickým dizajnom a ilustráciami.
Potom som sa musela rozhodnúť. Nedá sa slúžiť cudzím predstavám a na druhej strane ísť hlboko do seba. Ilustrácie som robila s veľkou radosťou, nemusela som nad tým veľa rozmýšľať. Už sa ku tomu nedá vrátiť, žiaľ, ten automatizmus sa stratil. Učím už desať rokov na VŠVU. Vážim si kolegov, ktorí sa pustia aktívne do reformovania inštitúcie, ale vedome si strážim čas pre svoje umelecké aktivity.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.