je leto a všade samé tetovačky a kérky. Rozmýšľam, čo by to tak muselo byť, aby som si to dala vytetovať na kožu. „Môj život je omyl“ hovorí mi muž a zubí sa na mňa od futbalu v telke.
„Nič. Nikdy.“ Dáva mi za pravdu moja dvadsaťjedenročná neter a ja potešene zisťujem, že to teda asi nebude len generačná záležitosť. Keď sme boli deti, tetovaných ľudí bolo málo. Vtedy sa tetovali len kamionisti, námorníci a basisti. Tety, čo so mnou cestovali prvým ranným autobusom cestou na tréning a mali na líci pod okom vytetovanú malú bodku, boli basistky.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.