Francúzi sa ním hrdia ako národným pokladom. A veruže niet sa čo čudovať, niet výraznejšej a charakteristickejšej francúzskej veci, ako práve tento syr s modrou plesňou. Veď ak si človek najlepšie vybavuje veci spojené s vôňami, tak rokfort musí byť absolútnym spínačom. Vraj ho spomína už v prvom storočí nášho letopočtu Plínius starší vo svojich spisoch, tvrdia francúzski národovci. Je pravda, že Plínius hovorí o nejakom syre od Galov, no nehovorí nič o modravej plesni ani nič o jeho zvláštnej výrobe. Spomína len, že je vynikajúci. Čo nesporne rokfort je, pokiaľ ho neposudzujú Japonci, ktorým akýkoľvek plesňový syr vyvoláva chuť na dávenie.
O rokforte ako o špeciálnom syre, ktorý sa vyrába v dedinke Roquefort-sur-Soulzon, máme záznamy až z dobových listín z roku 1411. Vtedy kráľ Karol VI. vydal mimoriadne závažný dekrét o tom, že ľudia z Roquefortu budú výhradným výrobcom tohto čudného syra a basta. Možno aj preto si ho história zapamätala pod prezývkou Šialený. Ťažko povedať, napokon, tento syr, ktorý svoju modrú pleseň získal v prírodných jaskyniach roquefortskej hory Mont Combalou, učaroval už jeho predchodcom, tak sa nemožno čudovať jeho náklonnosti. Už franský kráľ Karol Veľký bol vraj jeho veľkým fanúšikom, jedol ho na kvantá a práve on mu dal to vzletné pomenovanie z nadpisu nášho článku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.