a zaplietol som sa. Čo si bežne, mimo dovolenkového odpočinku, neužívame? Či sa vlastne človek nesnaží stále nájsť v niečom potešenie, či je v práci, alebo na autobusovej zastávke a či v stereotype plážového tepla, neustáleho čítania knižiek a uprostred preplnených stolov večerí nezačne pociťovať nudu? Je dovolenka niečo, v čom sa oddávame všakovakým slastiam, ktoré si obyčajne nedovolíme, aspoň nie v tej miere, a potom, keď skončí, musíme zatiahnuť ručnú brzdu? Nie je to trocha neurotické, trocha nasilu?
Neviem. V mnoho záleží od nášho psychologického typu a od toho, ako normálne trávime väčšiu časť roka, lebo je jasné, že pre človeka hľadajúceho dobrodružstvo bude týždňový pobyt v hoteli útrpným hororom, kým pre niekoho, kto túži po tichom a pokojnom relaxe a vymanení sa z pracovného kolobehu, by mohla byť expedícia na ďaleký sever ďalším nervovaním navyše.
hedonizmom proti stresu a úzkosti
I v tých najtelnatejších formách hedonizmu, aké si možno predstaviť, ide v istom zmysle o únik od stereotypu, stresu, napätia a úzkosti. Závislosť od alkoholu alebo drog či excesívnej sexuálnej promiskuity však za skutočný hedonizmus nepovažujem. Väčšinou ani tí, ktorých sa to týka. Nevedie totiž k ozajstnému užívaniu si a naopak, napätie napokon skôr plodí, namiesto toho, aby sa ho zbavovala.
Okrem rozmeru uvoľnenia by nám však slasť mala priniesť aspoň maličký pocit odmeny, uspokojenia či zadosťučinenia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.