Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Knihy v jednotnom čísle

.daniel Hevier .časopis .literatúra

Keď ľudstvo hľadalo tvar pre svoju pamäť, pre snívanie i spomínanie, istoty i otázky, objavilo ho v knihe. Kniha – medzi dve dosky vložené trsy listov so sadzbou príbehov a okamihov. Mravce písmen, ktoré znehybneli na svojom nekonečnom pochode, aby odovzdali kód zasvätenému čitateľovi.

Keď ľudstvo hľadalo tvar pre svoju pamäť, pre snívanie i spomínanie, istoty i otázky, objavilo ho v knihe. Kniha – medzi dve dosky vložené trsy listov so sadzbou príbehov a okamihov. Mravce písmen, ktoré znehybneli na svojom nekonečnom pochode, aby odovzdali kód zasvätenému čitateľovi.


Knihy boli pôvodne jedinečné a jednotlivé, opakovateľné iba ručným opisovaním, takže aj každá nasledujúca kópia bola novým telom pre ďalšie knižné potomstvo. Potom prišiel Gutenberg a inicioval jednu z najsvetelnejších duchovných revolúcií v dejinách ľudstva. Svojou kníhtlačou vyrobil najmohutnejší kopírovací stroj na rozmnožovanie myšlienok. Tým sa mnohé skončilo i mnohé začalo.
Kniha sa ocitla v schizofrénii medzi duchovným prostredníkom a priemyselným výrobkom. Z tejto nerovnováhy už nikdy nevybalansovala, ba dá sa povedať, že táto oscilácia jej dodáva hodnotu i hĺbku. Knihy sa prestali vytvárať pre jednotlivca, a začali sa vyrábať pre masy. Vznikol fenomén bestselleru, výrobku, ktorý dnes už sofistikovane berie do úvahy potreby svojej cieľovej skupiny. Ako reakcia na knihu pre všetkých a pre každého vzniklo ponorné, neorganizované, čoraz viac silnejúce hnutie kníh iba pre niekoho. Mohli by sme ho ironicky nazvať „badsellerom“, knihou, ktorá sa zle predáva, ale tento handicap je zámerný a pestovaný. Sú autori, vydavateľskí outsideri, ktorým viac ako ku koľkým záleží na tom, ku komu sa dostane ich dielo.
A tak sa už niekoľko desaťročí vytvára minimalizovanie nákladu a zameranosť na úzke publikum.

.bibliofílie
Bibliofília je krásna tlač, ktorá vznikla ako reakcia na úpadok knižného umenia, na pejprbekizáciu vydávania kníh. Bibliofília je spojená so zberateľstvom kníh, ktoré nie sú iba adjustáciou textu, ale samy majú výtvarnú, typografickú, kaligrafickú a grafickú hodnotu. Vydávajú sa zámerne v limitovaných nákladoch, pričom jedinečnosť sa zdôrazňuje číslovaním každého výtlačku. Vylučuje sa strojová typografia a opäť sa rehabilituje ručná sadzba. Bibliofílie sú sprevádzané grafickými výtvarnými technikami, pričom výtvarné diela sú zväčša podpísané autorom. Aj papier je nadštandardný, neraz sa používajú ručné či luxusné papiere.
Ako reakcia na prehnané knižné šľachtiteľstvo bibliofílií vznikla s rozmachom počítačovej tlače domácky robená kniha, či ju už nazveme proletárska bibliofília, antibibliofília, domáca tlač, cheapbook... Vychádza z ambícií urobiť si knihu dostupnými prostriedkami, bez medzičlánkov (sadzač, úpravca, tlačiareň...) Ako materiály sa používajú netradičné, neraz ohŕdané papiere (baliaci papier, šmirgeľ, pauzák a pod.) Aj tu je však prvoradá autentickosť, osobnostný zásah autora.


.artist´s book
Ten apostrof za „téčkom“ je dôležitý. Ním sa totiž umelcova kniha líši od umeleckej monografie. Ja prekladám tento termín ako autorská kniha. Naznačuje, že tu ide v prvom rade o výtvarný artefakt, lenže namiesto obrazu či grafiky si autor zvolil ako médium knihu. Preto je artist´s book skôr doménou výtvarníkov ako spisovateľov. Niektorí berú cudzie knihy či tlačoviny ako surovinu, ktorej ďalej vtláčajú svoju pečať. Rudolf Fila napríklad robí svoje autorské zásahy, intervencie do cudzích, iných, už vydaných publikácií. Niekedy je to nástenný kalendár, ktorého životnosť sa skončila minúcim sa rokom, inokedy je to stará kniha, ktorej životnosť sa skončila nezáujmom čitateľa. V každom prípade je to nové umelecké dielo. Námietku z ničenia kníh je ľahké vyvrátiť: kniha, ktorá by skončila v zberných surovinách, dostáva nový život. Alebo: kniha, ktorá vyšla v masovom náklade, nadobúda svoju individualizáciu, nezameniteľnosť. A ešte finančný argument, ktorému rozumie ekonomicky orientovaná časť obyvateľstva. Kniha, ktorá stojí vo výpredaji desať korún, sa umelcovým a umeleckým zásahom zhodnotí na desať, sto, tisícnásobok. Tejto ekonomike rozumie skoro každý.
Variabilita týchto artist´s books je neobmedzená. Niekedy sa názov v označení kniha používa len z hľadiska konvencie. V skutočnosti sa mnohé tieto knihy vzďaľujú od bežného vnímania knihy. Nielenže sú vytvorené z materiálov, ktoré si vôbec nespájame s knihami (plasty, sklo, drevo, oceľ, reťaze, koža a pod.), ale strácajú sa pri nich atribúty knihy – vnútro, obálka, sadzba textu, ilustrácie a pod. Primárne pri nich nejde o čítanie, aspoň nie o čítanie v tradičnom zmysle slova. Skôr je to čítanie hmoty, matérie, čítanie estetického posolstva v metafyzickom obale.
Uznávam, že hocijako farbisté vykresľovanie zovňajšku týchto kníh je nedostatočné. Preto je najlepšie spomínané knihy vidieť. Na internete ich nájdete pod názvom artist´s books, francúzsky livre d'artiste, rusky kniga chudožnika, nemecky Künstlerbuch alebo Buchobjekt.
Stávajú sa objektom zbierok kultúrnych inštitúcií, archívov, ale aj individuálnych zberateľov. To, že na Slovensko tento fenomén ešte nedorazil, nehovorí nič o význame tohto javu, iba o našej príslovečnej zaostalosti za kultúrnym svetom. Už iba v susedných Čechách sa predávajú staré, výtvarne hodnotné knihy či bibliofílie za tisícové sumy. Na výtvarných aukciách celého sveta je neoddeliteľnou položkou aj autorská kniha. 
Hoci sa bibliofílie a autorské knihy stávajú súčasťou obchodovania, ako je to so všetkým, čo má nejakú hodnotu, ich význam presahuje finančné a ekonomické ohraničenia. Knihy v jednotnom čísle, alebo dokonca v jedinom exemplári, upozorňujú na hodnotu individuality. Sú kultivovaným protestom voči univerzalite, masovosti, zameniteľnosti, produktivite, sériovosti. Pohŕdajú efektivitou množstva a ukazujú na luxus malého počtu. Vracajú aj knižnú kultúru do čias, keď bol príbeh rozprávaný jedným rozprávačom jednému poslucháčovi, alebo malej hŕstke záujemcov. Keď medzi rozprávačov hlas a poslucháčovo ucho ešte nemusel vstúpiť mikrofón, paperback, marketing, rebríčky predajnosti, nadnárodné vydavateľské kolosy. Keď bolo všetko blízke a vytvárané ručne a domácky.
Niekedy je dobré vrátiť sa do archaických dôb, aj keď sa zdá, že je to číry anachronizmus.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite