Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Potemnený Paríž

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Keď porovnávam dobu pred rokom 1989 a dneškom, jednou z najväčších zmien je pre mňa to, ako sa zmenila nočná atmosféra našich stredoeurópskych miest.

Keď porovnávam dobu pred rokom 1989 a dneškom, jednou z najväčších zmien je pre mňa to, ako sa zmenila nočná atmosféra našich stredoeurópskych miest.
Za socializmu boli aj centrá miest potemnené, sem-tam nejaký neón, občas lampa, inak tma. Tá najväčšia zmena po príchode na vysnený Západ bola v tom, že tam všetko svietilo, žiarilo, bol som nadšený zo všetkých farieb blikajúcich reklám, svietiacich výkladov, svetiel reštaurácií. A keď som pred dvoma mesiacmi, krátko pred vojnou, bol v Tbilisi, úplne ma nadchlo, aké bolo hlavné gruzínske mesto krásne osvetlené. Pokladal som to za znak toho, ako sa táto krajina posunula k Západu.
Ale asi som sa mýlil. Tu v Paríži sa trochu bojím. Paríž vôbec nežiari, ulice sú osvetlené len slabučko, svetlomety ožarujú len tie naozaj najvýznamnejšie pamiatky v meste. Len Eiffelova veža sfarbená domodra (kvôli predsedníctvu Francúzska v Európskej únii) žiari nad strechami mesta na Seine. Inak je tu tma. Mestu to dodáva romantickú atmosféru, ktorú oceníte, keď idete po moste k potemnenému Louvru, túlate sa uličkami Latinskej štvrte alebo bočnými uličkami okolo Montmartru. Parížu to nič neuberá, naopak, pridáva, a chápem, prečo sem stále mieri desaťkrát viac turistov ako do presvetlenej Prahy.

Keď sa spýtate Parížanov, prečo sa v ich uliciach tak málo svieti, odpovedia, že sa jednoducho šetrí. Že berú globálne otepľovanie a energetickú krízu vážne, preto hľadajú všemožné spôsoby, ako znížiť spotrebu elektriny a palív. Okrem toho, že vymenili všetky žiarovky a menej sa svieti, prejavuje sa to aj v tom, že po Paríži jazdia tisíce bicyklov. Za jedno euro na deň si ich môžete požičať a prepravovať sa ekologickejšie ako autom. To euro na deň, v Paríži štvrtina ceny kávy v kaviarni, má však jeden fígeľ. Po polhodine si musíte bicykel na niektorom z ďalších stanovíšť vymeniť za iný.
Dobrý spôsob, ako zabezpečiť dostatok voľných bicyklov, ale aj ako obrať turistov, ktorí si myslia, že môžu jazdiť celý deň za euro, a potom zistia, že im z kreditky za celodennú cestu ubudlo tridsať, štyridsať eur. Je to takými malými písmenkami napísané na konci dlhého požičiavacieho poriadku, ktorý nikto nečíta. „Nejako si na tie bicykle a na tú našu ekológiu musíme zarobiť. A na kom inom, keď nie na turistoch?“ povedala mi bez obalu jedna Parížanka. Predsa len majú stredná Európa a Francúzsko niečo spoločné.

Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite