Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nad Tampou sa blýska

.časopis .šport

Blesky z Floridy – Tampa Bay Lightning – odohrali posledný prípravný zápas pred začiatkom NHL v Bratislave. Pre slovenský hokej to bola výnimočná chvíľa.

Blesky z Floridy – Tampa Bay Lightning – odohrali posledný prípravný zápas pred začiatkom NHL v Bratislave. Pre slovenský hokej to bola výnimočná chvíľa.


Niekedy v polovici sedemdesiatych rokov sa odohrala prvá historická séria medzi hráčmi NHL a Rusmi. Bola to veľká udalosť a skvelý hokej. V našich podmienkach sa čosi podobné stalo minulý týždeň – a opäť to bola veľká udalosť a výborný hokej.
Všeličo sa pritom pred týmto zápasom hovorilo. Nakoniec to však dopadlo veľmi dobre. To, samozrejme, neznamená, že to nemohlo dopadnúť zle. Už samo rozhodnutie usporiadať takýto zápas bolo totiž odvážne. Prvá veľká otázka znela: koľko ľudí bude ochotných zaplatiť za jeden hokejový zápas toľko, koľko stojí permanentka na celú sezónu vrátane Ligy majstrov? Ceny lístkov boli naozaj nevídané – vstupné bolo v priemere 4-tisíc korún. Ale z nižšieho vstupného by sa zrejme nepodarilo pokryť náklady spojené s týmto výnimočným stretnutím. Obavy sa však ukázali neopodstatnené. Hralo sa pred plným domom, ľudia poctivo sedeli ešte aj za otrasnými stĺpmi, ktoré niektorým zacláňajú výhľad na polovicu klziska.
Druhá logická otázka mnohých znela: bude hrať Tampa naplno, alebo to bude skôr len exhibičný zápas? Takto však otázka v skutočnosti nikdy nestála. Posledný zápas prípravy, v ktorom sa definitívne rozhoduje o zostavách do začiatku sezóny – ten sa hrá v tímoch NHL vždy naplno. V skutočnosti bol otázny skôr prístup niektorých domácich, ale aj tu sa obavy ukázali ako neopodstatnené.

Tretia otázka bola: dokáže Slovan na starom zimáku vytvoriť pre takýto zápas dôstojnú kulisu? Nuž, aj toto sa podarilo, ale iba sčasti. Diváci boli výborní, atmosféra nabitá, no doplnkový program bol... no, povedzme, provinčný. Pred zápasom sme boli svedkami čohosi, čo sa volalo šou. Hlásateľ na štadióne asi desaťkrát dopredu upozorňoval, že to bude niečo famózne. Bola to však len hlasná hudba, popri ktorej sa niečo veľké premietalo na ľadovú plochu, ale pre reklamy na nej nebolo možné celkom rozoznať, o čo vôbec išlo. Keď sa „šou“ skončila, hlásateľ oznámil, že sme videli históriu úspechov Slovana. A neskôr sme sa dopočuli, že slávna „šou“ stála vyše dvoch miliónov korún. Keby stála čo i len 20-tisíc, aj tak by to boli vyhodené peniaze. Toto nevyšlo. Ale treba priznať, že to nebolo to úplne najhoršie. Celkom milá bola americká muzikálová speváčka pri hymnách, ale bavič na ľade, ktorý svojimi vstupmi a ustavičným rečnením kazil atmosféru pred zápasom aj počas prestávok, bol veľkým omylom. Tým bola aj lacnučká divácka súťaž o Lecavalierov dres, v ktorej sa ľudia hádzali o ľad. Ak paráda – a tento zápas ňou bol – tak zo všetkým, čo k nej patrí vrátane poriadnych cien, omnoho nápaditejších súťaží a omnoho vkusnejšieho programu počas prestávok. A ešte pár detailov – ak súťažiaci ľudia vstupujú na ľad, musí byť pripravené čistenie topánok, inak budú na ľade vždy znovu blatové stopy. Ľadári musia mať korčule (v NHL samozrejmosť), inak bude ich cesta k poškodenému ľadu vždy znovu nekonečná. Predavačov prenosného občerstvenia musí byť omnoho viac, inak budú rady v troch bufetoch vždy znovu pripomínať socík. Maličkosti, ale tie rozhodujú. A napokon – aj tento zápas ukázal, že štadión má skvelé genius loci, ktoré nemôže žiadny prehnaný návrh Bajanovho VÚC nahradiť, ale súčasne potrebuje rekonštrukciu, pretože inak sa naďalej všade budeme nedôstojne tlačiť a mnohí aj nedôstojne vykláňať poza predpotopné stĺpy. Nehovoriac o sociálnych zariadeniach, ktoré sú vždy vizitkou kultúrnosti. Včera bolo neskoro.
Všetky tieto otázky však boli v podstate zanedbateľné v porovnaní s otázkou najdôležitejšou: dokáže Slovan držať krok s mužstvom, ktoré nie tak dávno vyhralo Stanley cup? Ukázalo sa, že nielenže to dokázal, ale veľa nechýbalo a – bol by vyhral.
Okrem trochu ustráchaného začiatku hral Slovan rozumne, niektoré fázy dokonca vyslovene útočne. Hádam jediné, čo mu nevychádzalo, boli presilovky. Zrejme nebolo jednoduché prepnúť z veľkého rešpektu pred kvalitou súpera do vyslovene ofenzívneho presilovkového myslenia, ale to je v zápase proti nedávnemu víťazovi NHL celkom prirodzené. Nakoniec, keď sa všetci osmelili, sa zrazu ukázalo, že medzi Slovanom a Tampou nie je výkonnostná priepasť. Tampa sa ukázala ako výborné mužstvo, ale Slovan nebol žiadny fackovací panák. Väčšinu zápasu odohrali ako rovný s rovným.
Absolútnym zážitkom boli americkí rozhodcovia. Neuveriteľný prehľad, cit pre hru, jasnosť a presnosť. Len raz sa pomýlili pri vylúčení za držanie, ale inak ukázali, čo je to pán rozhodca. Malý príklad – keď bola posunutá brána Tampy, ale tá útočila, neprerušili hru, ale spolu s brankárom bránu vrátili na svoje miesto. Výborné, inteligentné, klobúk dolu.
Úplne najdôležitejšie na celom predstavení je však niečo iné – náš klubový hokej sa dotkol NHL, overil si vlastnú silu a zistil, že na to má. To je celkom nová motivácia a najmä potrebné vyrušenie z provinčného spánku. Pre toto bol nápad uskutočniť zápas Slovana s Tampou prelomový. Teraz už nie je fikciou nič – česko-slovenská liga, a dokonca ani účasť nášho mužstva v „európskej NHL“, ak by také niečo postupne vzniklo.
Takže naše resumé – vedenie Slovana urobilo naozaj veľmi dobrý a užitočný krok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite