Čo priniesol summit G8 v nemeckom Heiligendamme?
Okrem práce pre 16-tisíc policajtov, 1 100 vojakov, 5-tisíc novinárov a desaťtisíce demonštrujúcich odporcov globalizácie, ktorí spolu s americkým krížnikom, nemeckou fregatou a 12-kilometrovým plotom lemovali stretnutie ôsmich lídrov najsilnejších krajín sveta, aj nejaké vyhlásenia. No zhoda v tom, čo znamenajú, je minimálna: mnohé európske denníky hodnotili najmä dohodu o redukcii skleníkových plynov, ktorú nemecká kancelárka Angela Merkel ohlásila ako obrovský úspech, skeptici a antiglobalisti ju podľa očakávaní označili za zlý vtip.
Z boja proti globálnemu otepľovaniu si Angela Merkel spravila topagendu aj meradlo úspechu tohto summitu. Kým pred ním sa zdalo, že bude ťažké zladiť rozdielne prístupy USA a Európy, George Bush napokon súhlasil, že treba „vážne vziať do úvahy“ potrebu znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o polovicu. Bush sa síce ku konkrétnemu záväzku za USA nemal, ale Merkelovej predsa len umožnil postaviť sa triumfálne pred kamery – ak Busha v prezidentskom kresle vystrieda demokrat, ten sa už zrejme z viac zväzujúceho tlaku Európy a Al Gora nevymaní.
Viac než Bush prekvapil ruský prezident Vladimír Putin, ktorý sa ukázal ako inteligentný hráč. Ten ešte niekoľko dní pred summitom hrozil, že ak USA postavia v Poľsku a Česku protiraketovú základňu, namieria tým smerom Rusi svoje rakety. Teraz vyrazil Bushovi dych ponukou, aby Američania protiraketovú základňu proti „darebáckym štátom“ vybudovali nie v strednej Európe, ale v Azerbajdžane. Bush to diplomaticky zhodnotil ako „zaujímavý nápad“, český premiér Topolánek to menej diplomaticky označil za pokus zatiahnuť strednú Európu do ruskej sféry. Teraz pôjde o to, ako Bush inteligentne odmietne Putinovu ponuku bez toho, aby Putin obratom „americkej“ strednej Európe opäť nehrozil namierením svojich rakiet. Misia asi nemožná.
.mh
Okrem práce pre 16-tisíc policajtov, 1 100 vojakov, 5-tisíc novinárov a desaťtisíce demonštrujúcich odporcov globalizácie, ktorí spolu s americkým krížnikom, nemeckou fregatou a 12-kilometrovým plotom lemovali stretnutie ôsmich lídrov najsilnejších krajín sveta, aj nejaké vyhlásenia. No zhoda v tom, čo znamenajú, je minimálna: mnohé európske denníky hodnotili najmä dohodu o redukcii skleníkových plynov, ktorú nemecká kancelárka Angela Merkel ohlásila ako obrovský úspech, skeptici a antiglobalisti ju podľa očakávaní označili za zlý vtip.
Z boja proti globálnemu otepľovaniu si Angela Merkel spravila topagendu aj meradlo úspechu tohto summitu. Kým pred ním sa zdalo, že bude ťažké zladiť rozdielne prístupy USA a Európy, George Bush napokon súhlasil, že treba „vážne vziať do úvahy“ potrebu znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o polovicu. Bush sa síce ku konkrétnemu záväzku za USA nemal, ale Merkelovej predsa len umožnil postaviť sa triumfálne pred kamery – ak Busha v prezidentskom kresle vystrieda demokrat, ten sa už zrejme z viac zväzujúceho tlaku Európy a Al Gora nevymaní.
Viac než Bush prekvapil ruský prezident Vladimír Putin, ktorý sa ukázal ako inteligentný hráč. Ten ešte niekoľko dní pred summitom hrozil, že ak USA postavia v Poľsku a Česku protiraketovú základňu, namieria tým smerom Rusi svoje rakety. Teraz vyrazil Bushovi dych ponukou, aby Američania protiraketovú základňu proti „darebáckym štátom“ vybudovali nie v strednej Európe, ale v Azerbajdžane. Bush to diplomaticky zhodnotil ako „zaujímavý nápad“, český premiér Topolánek to menej diplomaticky označil za pokus zatiahnuť strednú Európu do ruskej sféry. Teraz pôjde o to, ako Bush inteligentne odmietne Putinovu ponuku bez toho, aby Putin obratom „americkej“ strednej Európe opäť nehrozil namierením svojich rakiet. Misia asi nemožná.
.mh
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.