Pocit je to skľučujúci, najmä pre jedináčika. Zvyknutý na komfort vlastnej izby a život v jednom z najpokojnejších hlavných miest sveta, trpím v Londýne vždy najviac pri kontakte s cudzími ľuďmi.
Zhluky neznámych tvárí sú všade. Začína sa to po vystúpení na prvej londýnskej zastávke, kde ma dav pri zlom odbočení ako golfský prúd strhne úplne opačným smerom. Pokračuje to v každom jednom obchode, reštaurácii či vozni metra.
V reštaurácii si kladiem lakte rovnobežne s kolenami, aby som nezhodil z vidličky jedlo človeku sediacemu pri vedľajšom stole.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.