Robert Fico si v novembri 1989 pád totality nevšimol, Pavol Paška kachličkoval kúpeľňu. Čo robil vtedy pätnásťročný Andrej Danko, nevieme – asi ním lomcovala puberta. No keď za vlády Mečiara uniesli prezidentovho syna, zavraždili Remiáša a vykopli Gauliedera z parlamentu, už študoval právo. A podľa toho, čo v posledných týždňoch (presnejšie v prvých týždňoch) svojho pôsobenia na čele parlamentu vyvádza, to vyzerá, že sa v deväťdesiatych rokoch neučil len z prednášok a kníh, ale aj z praxe.
Potláčanie ústavného práva poslancov slobodne vykonávať svoj mandát, prekračovanie právomoci predsedu parlamentu, manipulovanie priebehu zasadnutí zdôvodňuje kvetnato, zmätočne a gramaticky bizarne, no jedno robí presne: nadužíva a zneužíva slovo slušnosť.
Na prvý pohľad je to ušľachtilé – kto by mal niečo proti slušnosti, kto by nechcel slušný parlament?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.