Na streche stojí kameraman z verejnoprávnej televízie a pomaly otáča kamerou v 360-stupňovom uhle. V dobrom počasí je možné dovidieť až ďaleko do Maďarska, Rakúska aj na vrch Zobor nad Nitrou. Teda, bolo to možné. Tento výhľad tu bol pred viac ako desiatimi rokmi. Vtedy mal ešte výtvarník Marián Huba, ktorý spolu s kameramanom stál na streche a opisoval krásny výhľad, na rukách všetky prsty dlhé. Pár dní po relácii si ich nešťastne o jeden článok skrátil. Dnes sa smeje, že reláciu má natočenú na VHS-ke ako pamiatku na svoje prsty, ktorými pred kamerou oduševnene rozhadzuje. Hovorí o vlastizrade. Výhľad (lepší bol vraj iba na Kamzíku) bol obyvateľom v okolí Bratislavského hradu verejne prístupný z vyvýšeného miesta s názvom Napoleonov vŕšok. Dnes na ňom stojí luxusný bytový komplex Bonaparte a pri rannej káve sa výhľadom môže nadchýnať už iba premiér a zopár ďalších Bašternákových podnájomníkov.
hento monštrum
V posledný augustový deň roku 1809 sa Napoleon pod prísnym utajením vydal pozrieť si mesto, ktoré sa mu nepodarilo dobyť rýchlym víťazstvom, teda tak, ako bol zvyknutý. Mesto mohol dobre pozorovať aj z Bratislavského hradu, lepší výhľad však mal z priľahlého vŕšku, odkiaľ pozoroval vztýčenú francúzsku vlajku na Devínskej kobyle. Napoleon v roku 1809 obsadil Viedeň, no bratislavskú obranu pod vedením generála Vincenta Fridricha Bianchiho prelomiť nedokázal. Bratislavu neskôr získal víťazstvom v boji na Moravskom poli, no jeho hrdosť utrpela. V auguste roku 1809 preto prišiel tomuto mestu venovať zopár zachmúrených pohľadov.
Dve písmená N. Q. (Napoleon Quies, Napoleonov oddych) stáli na kamennom stĺpiku postavenom na počesť Napoleonovho pobytu na vŕšku. Pri tomto kameni sa kedysi dávno hrávali bratia Marián a Mikuláš Hubovci. Z veľkej zložky, v ktorej má Marián uchované všetky dokumenty a fotografie z „kauzy”, vyťahuje fotografiu akéhosi dievčaťa škeriaceho sa pri kameni. „Tento vŕšok bol epicentrom okolia. Vtom čase tu stál malý súkromný obchodík, kde sme sa všetci stretávali na nákupoch a vymieňali si novinky. Mávali sme tu majálesy, oslavovali Silvester. Každý niečo napiekol a kochali sme sa výhľadom,“ spomínajú bratia Hubovci. Za vlastizradu Marián považoval predaj pozemku do rúk súkromníka. Za to, aby na tomto mieste mesto nedovolilo stavať v rozpore s charakterom štvrte, bojovali viac ako desať rokov. Vytvorili Združenie obyvateľov lokality Fialkové údolie a prehovárali komunálnych poslancov, aby neobetovali toto vzácne miesto. „Opakovali sme, že vŕšok je miestom nadmestského charakteru. Je to priestor, ktorý mal zostať verejný pre Bratislavčanov a návštevníkov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.