Keď sa v pondelok okolo jedenástej večer snažili športové médiá čo najpríznačnejšie opísať najväčšie prekvapenie aktuálnych majstrovstiev Európy, porovnaní mali po ruke tony. Päťdesiatštyri miliónov obyvateľov Anglicka verzus 330-tisíc Islanďanov. Vyše štyri milióny registrovaných anglických futbalistov v porovnaní s 32 408 islandskými. A 7 152 anglických klubov verzus 73 islandských. A tak ďalej, Dávid a Goliáš rečou matematiky. Napokon sa však symbolom historického úspechu islandského futbalu, ktorý sa výhrou nad Anglickom dostal už do štvrťfinále majstrovstiev Európy, nestalo číslo, ale profesia.
žiadni jačiaci otcovia
„Hlavne nikomu nehovor, že si zubár!“ hovorievali Heimirovi Hallgrimssonovi, keď si robil v Anglicku trénerskú licenciu. Vraj aby nepôsobil v zástupe profíkov smiešne. Teraz to o ňom tí istí anglickí tréneri vykrikujú z plných pľúc do sveta. V prvom rade preto, aby tým zdôraznili fiasko svojho kouča Roya Hodgsona, najlepšie plateného reprezentačného trénera na majstrovstvách, ktorý si ročne prišiel na tri a pol milióna libier. Hallgrimsson tú istú pozíciu na lavičke Islandu kombinuje s prácou vo vlastnej zubnej ordinácii. Aj keď, ako sám priznáva, zubársku prax bol nútený kvôli majstrovstvám prerušiť a nevráti sa k nej tak skoro ani po nich. Pretože zatiaľ čo doteraz pôsobil na striedačke Islandu vo dvojici so skúsenejším švédskym trénerom Larsom Lagerbäckom, po majstrovstvách už povedie islandský tím sám.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.