Vždy som obdivoval preučených ľavákov. Dnes sa to už nerobí, každý si píše rukou, s ktorou mu to ide najlepšie, no moja generácia ešte sem-tam na základnej zažila, že sa ľavorukí tlačili do toho, aby písali pravou. Veď kto sa má na tie lakťom zotreté atramentové riadky pozerať? No a tak sa z ľavákov stali po nejakých tých rokoch roztržitosti, občasného zajakávania a nočného pomočovania fantastickí hrdinovia so špeciálnymi schopnosťami. Boli z nich zrazu ľudia obojruční. Napríklad dokázali pravou rukou písať román a do toho len tak z plezíru ľavou narúbať drevo. No a niečo podobné je aj náš kokosový olej. Podobne, ako jeho príbuzný, vyrobený z olív, prináša radosť nielen všakovakým gastronautom, kulinárskym nadšencom a vlastníkom reštaurácií, ale aj všetkým lekárnikom a lekárničkám spolu s radom kozmetických firiem. Kokosový olej totiž na rozdiel od mnohých iných vecí na tomto svete môžeme používať napríklad ako krém, no zároveň si na ňom len tak z plezíru vypražiť hoci aj rezeň.
Dodnes nedokážem z pamäti vymazať jeden obraz. Sedím v reštaurácii v tureckej Antálii, na stole okrem octov aj oleje. Čaká sa na jedlo, čašník sa niekde zarozprával, ak náhodou nefajčí niekde za kuchyňou. Pozorujem okolie a upútala ma jedna dáma pri vedľajšom stole.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.