Umenie je zvláštna záležitosť. Môže si, napríklad, vyhliadnuť človeka-diváka-čitateľa-poslucháča, ktorý neobľubuje komédie, neholduje zobrazeniam krvavostí v podobe vojen a násilia, nerád si necháva „rozstrapatiť“ nervy priveľkým napätím, dokonca sa obáva cynizmu a prekračovanie tabu si radšej vždy mnohokrát premyslí, k náhodám v príbehoch sa stavia odmietavo... umenie si nájde takého chlapíka-ženskú a ponúkne mu čiernu komédiu. A? Niektorý človek rád ustrnie v kresle, oči privreté, na tvári úsmev, v duši uspokojenie, na perách prekvapenie: Mňam, to bola čo za dobrá zmeska?! Teda ten van Warmerdam – to je ale miesič!
Alex van Warmerdam (1952), holandský kráľ čiernych komédií. Žánrový šibeničník. Milovník absurdity. Oceňovaný autor. Filmy si píše, režíruje a zväčša si v nich uchmatne jeden z hlavných charakterov. Študoval za výtvarníka, venoval sa divadlu, nakrúcal krátke filmy a televízne projekty. Dlhometrážne debutoval v roku 1986 snímkou Abel, čiernou komédiou (ako inak) o mladíkovi, ktorý nikdy neopustil rodný dom, a tak mu najali opatrovateľku...
Nasledovala absurdita Severania o „ujetých“ obyvateľoch jednej ulice, potom napríklad Malý Tony o negramotnom farmárovi, ktorému manželka najme domácu učiteľku a vyzerá to tak, že režisér si želá, aby niekto prišiel o život. Lenže kto? „Bolo to už skoro hotové, len som nevedel, kto to schytá,“ hovorí Alex van Warmerdam.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.