Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tridsať a voľačo

.časopis .týždeň doma

Otázka, či už počuli o zavedení eura, by asi väčšinu čitateľov .týždňa pobavila. Sú však skupiny občanov, ktoré môže zmena meny od januára 2009 úprimne vydesiť. Ako vyzerá eurokampaň pre nepočujúcich, nevidiacich, Rómov či dôchodcov?

Otázka, či už počuli o zavedení eura, by asi väčšinu čitateľov .týždňa pobavila. Sú však skupiny občanov, ktoré môže zmena meny od januára 2009 úprimne vydesiť. Ako vyzerá eurokampaň pre nepočujúcich, nevidiacich, Rómov či dôchodcov?


.pôvodne som chcel ísť pešo ako romantický hrdina románu, s batohom na chrbte. Odkiaľ kam? Asi sto kilometrov zo stredu Slovenska (kopec Hrb v Slovenskom Rudohorí) do jedného zo stredov Európy (Kremnické Bane). Chcel som prespávať v spacáku kdesi na medzi a vypytovať sa náhodných pocestných na euro. Definitívne ma odradila obava, že ma v lepšom prípade udusia splodiny áut, v horšom lúpežne prepadnú a ozbíjajú - o koruny.

.pustý stred Európy
K peknému kostolíku na Kremnických Baniach, geografickému epicentru našej svojeti, kde kedysi opravili medenú strechu vďaka darom nemeckých vysídlencov, som prišiel radšej autom. Ľahol som si na drevenú lavičku vedľa kamenno-betónového dielka, nazvaného Prameň Európa 17. 7. 2008, s betónovou jednoeurovou megamincou na vrchole. Pripadalo mi síce zvláštne, že z prameňa v priebehu hodinky, keď som si zdriemol, nevytiekla ani kvapka vody, no snažil som sa nevnímať to ako metaforu spoločensko-ekonomických súvislostí.
"Zdravíčko, šéfe, nevíte, kde je tu ten stred Európy? Chceme si to vyfotit," stáli odrazu pri mne štyria chlapíci, podľa prízvuku zrejme Záhoráci. "Kde je stred Európy, to netuším. Ale stred sveta je na hentom kopci," ukázal som a dodal: "A stred vesmíru je tam dole v údolí." Nastal okamih pravdy. "Vy si z nás robíte srandu?" opýtal sa podráždene najstarší z nich. "Hej, pretože stredov Európy je viac," usmial som sa, a tak sme sa zblížili. Vysvetlil som chlapom, že k tomuto miestu sa viažu moje nostalgické spomienky fotografa. V prvej polovici 90. rokov som tu fotografoval Vladimíra Mečiara, vtedy ešte štíhleho, v džínsoch a športovom saku, ako s obrovskou fakľou zapaľuje Vatru zvrchovanosti.
K otázkam okolo zavedenia eura sme sa však so Záhorákmi nedostali a nikto ďalší už do tohto Stredu Európy neprišiel. Zišiel som teda dole do Kremnice. Pozrieť, ako v mincovni, najstaršej nepretržite fungujúcej v Európe, razia od leta naše euromince - s dvojkrížom na trojvrší, Kriváňom a Bratislavským hradom. Otázkou, čo vedia o eure, som tu radšej neprovokoval. "Žiaľ, prišli ste neskoro. Posledný vstup pre verejnosť do raziarne bol dnes o jednej," povedala pani v kancelárii. Vraj sa vopred nahlasujú návštevy z celého Slovenska, dokonca aj z ďalekého zahraničia. S odborným sprievodom a  maximálne v  14-členných skupinkách si za 80-korunové (2,655 eura) vstupné možno pozrieť, ako tu razia mince. Napokon sa však minciari zľutovali a pridelili mi dve slečny. Vyšli sme po schodoch do  presklenej chodby. Cez jej steny vidno raziace stroje a trblietajúce sa mince rôznych farieb. "Denne tu vyrazia päť miliónov mincí," povedala rutinne jedna zo slečien.

Odrazu sa ozvala rana, ako keby spadol dom. Slečnami ani nemyklo. Pri východe z budovy sa nám naskytol neuveriteľný pohľad. Na zemi ležali rozsypané tisíce mincí a nad nimi nešťastný vodič vysokozdvižného vozíka, ktorý zrejme neopatrnou manipuláciou prevrátil nádobu plnú dukátov pripomínajúcich lup z pirátskej lode. Mince popadali aj do kanála. Okolostojaci chlapi sa bezradne škrabali za uchom. "To nie sú eurové, ale uruguajské či paraguajské mince," povedala pokojným hlasom jedna zo slečien. Zohol som sa k zemi a vzal jednu do ruky. "Byť vami, nerobím to. Všade sú tu kamery," dodala.
Z Kremnice sa už v týchto dňoch vydajú na cesty prísne strážené kolóny s policajným sprievodom. Do bánk po celom Slovensku rozvezú 500 miliónov euromincí s celkovou hmotnosťou 2 500 ton v hodnote viac než 167 miliónov korún. Azda sa im nerozsypú.

.keľo to budze?
Trhovište je jedna zo zemplínskych obcí, kde za ministra Kaníka vypukli v zime 2004 rómske nepokoje a rabovačky. O tretej mal v miestnej škole vystúpiť košický Romathan, jediný profesionálny rómsky divadelný súbor na svete, s programom približujúcim Rómom zavedenie eura.
Na jednej z násteniek základnej školy je EÚ predstavená ako nebezpečná, militarizujúca organizácia. O pár metrov ďalej je nástenka s názvom Aká si mi krásna, na ktorej sú pamätihodnosti domoviny. Ešteže tak. O pol tretej prišiel Eurobus. Herci, speváci a hudobníci Romathanu povynášali nástroje a kostýmy. Návštevníkov zatiaľ niet. O 14.45 zachrapčal dedinský rozhlas: "Vážení občania, o pätnástej bude divadelné predstavenie, v ktorom sa budete môcť okrem zábavných informácií dozvedieť veľa užitočného o našej novej mene euro."
Prišli aj kolegovia televízni reportéri Eugen Korda a Marek Vítek. Eugen vravel, že text pre hlásateľku dedinského rozhlasu napísal pred chvíľou on sám. Dodal, že včera bolo na vystúpení Romathanu iba osem ľudí. Mierne sklamaný bol aj riaditeľ Romathanu Karol Adam. "Propagácia nechýba, už tri týždne to tu hlásia v rozhlase. Nechápem, prečo nikto neprišiel. Veľa ľudí, asi tristo, sme však mali v Jasove aj v Levoči. Po vystúpení sa nás vypytovali na euro, niektorí už poznali aj konverzný kurz," vravel Adam.
Pred treťou sa neochotne trúsili prví diváci. Pani v bielej blúzke ich pri vchode do školy prosila, aby sa podpísali na prezentačnú listinu. Asi evidencia pre donorov eurokampane. Pár minút po štvrtej sa školské stoličky z väčšej časti zaplnili. Rómski rodičia s deťmi, vzadu mládenci, ktorí občas pokrikovali. Predstavenie sa začalo.
Od prvej po poslednú minútu som zaujímavé vystúpenie - plné divadelných skečov, virtuóznej muziky (skvelý bol najmä Let čmeliaka) a oduševneného tanca -  vnímal ako kakofóniu zvukov, pre mňa nezrozumiteľnú. Herci skôr kričali ako rozprávali, pričom plynule prechádzali z rómčiny do východniarčiny. Usudzujem však, že diváci im rozumeli, lebo sa často smiali. A obsah predstavenia? Ak som to správne pochopil, euro bude pre Rómov dobré. Síce ešte príliš nechápu, o čo ide a odborné pojmy ich môžu popliesť, názorné príklady však pochopia. Herci Romathanu predviedli napríklad scénku, ako sa vráti rómsky párik v stredných rokoch z Írska, kde zarobili, a prosia príbuzných, aby ich ubytovali, lebo ich dom už medzičasom obývajú iní. Ako argument položia na stôl DVD recorder, ktorý "vyhráva, prehráva aj nahráva". Vraj im ho predajú výhodne, iba za sto eur. Príbuzní sa potešia, že je to lacno a ubytujú ich. Pri poháriku diskutujú o novej mene. "Požičala som Žofke tisíc korún, jak mi to teraz vráti? Keľo to budze?" pýta sa jedna. "Sluchajte, tote eura vám načisto pomutili hlavu? Vezmi eurokalkulačku, prepočitame to," vraví druhý, pričom ostatní s napätím čakajú na výslednú cifru. "33,19," povie. Prítomní stíchnu. "Tak málo? Co budzeme robit, mamo?" plače prvá. Ostatní ju upokojujú, že je to to isté ako tisíc korún. Ona však neverí. Nasleduje potlesk divákov, muzika a tanec.
Odrazu je akože január 2009. Na scénu  prichádza poštár so sociálnymi dávkami, prídavkami a príspevkami. Prináša do rodiny tristo eur. "Tak málo?" povie sklamane matka. "Ty hlupa, to deväťtisic korun! Nepamätaš? Za dévedé si zaplatila iba sto euro," vraví jej dcéra.

.pozor na podvodníkov!
Hermanovce pri Sabinove sú jednou z najzaostalejších rómskych osád na Slovensku. Už niekoľko rokov tu pôsobia pracovníci Asociácie terénnych sociálnych pracovníkov (ATSP).
"Viete, za koľko korún budete mať od januára jedno euro?" na túto základnú otázku pozná zo zhromaždených obyvateľov osady správnu odpoveď iba jedna tínedžerka. Ostatní strieľajú cifry (najčastejšie "tridsať a voľačo"), pričom mnohých zmiatla kampaň Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá na bilborodch tvrdí, že u nich je jedno euro iba za 28,90. Zdá sa, že posledných sto dní kampane tu bude vzrušujúcich. Obyvatelia osady sa najčastejšie pýtajú, koľko eur budú mať od januára, keď dnes dostávajú 1 300 korún dávok alebo 6 236 korún dôchodok. Obávam sa však, že čo ich najviac zaskočí, budú nízke ceny. "Čo si počneme s toľkými mincami? V obchode nás predavačky okradnú," kričia hermanovskí Rómovia jeden cez druhého.
"Bojím sa, že všetko bude pre nich v obchodoch odrazu lacné a začnú plytvať. Títo ľudia žijú pre dnešok, budúcnosť ich nezaujíma. Robiť pre nich dlhodobú kampaň preto nemá zmysel. Skôr než sofistikovanú kampaň, ktorú vymýšľajú ľudia z agentúr z Bratislavy, by potrebovali jednoduché praktické rady: letáky s obrázkami, na ktorých bude vyobrazený chlieb či kilogram múky a bude tam napísané, koľko čo stojí eur," vraví šéf ATSP Ladislav Babuščák a dodáva s obavami: "Viete, koľko sa teraz objaví ,dobrákov´, ktorí budú navštevovať osady a ponúkať Rómom ,výhodné eurá´, sfalšované kdesi na farebnej kopírke?"
Špecifickým problémom v rómskych komunitách je úžera. Babuščák sa obáva aj toho, že úžerníci prepočítajú dlhy v kurze jedna k jednej - tisíc korún na tisíc eur. Zlodejov a podvodníkov sa obáva aj šéf Jednoty dôchodcov Kamil Vajnorský (pozri rozhovor v rámčeku). Upozorňuje, že starší ľudia ešte stále, žiaľ, zo zvyku držia peniaze doma, zašité v perine alebo uložené v šuplíku. "Denne sa stanú prípady, že ich okradnú podvodníci. Povedia: zrazilo mi syna, požičajte mi rýchlo 50-tisíc pre lekára. A dôchodca je taký naivný, že ide kdesi a vyšmátra 50-tisíc. Nedávno takto od jedného vymámili 190-tisíc," vraví Vajnorský a pokračuje: "Sú aj iní, ktorí s falšovanou pečiatkou tvrdia, že predseda obecného úradu ich poslal po domoch, aby upozorňovali ľudí, nech nedržia doma peniaze -  že oni im ich uložia do banky, alebo im ich vymenia za eurá. Takých prípadov už bolo veľa. Niektorí nepodľahli aj vďaka našej agitácii, a zavolali policajtov."
Riešením pri bezpečnom prechode na euro by mohli byť - v prípade Rómov aj osamelo žijúcich dôchodcov - bankomatové karty a bezhotovostný styk. Babuščák však upozorňuje, že niektorí Rómovia už tieto vymoženosti doby využívajú. Čo je však horšie, úžerníci si od nich berú bankomatové karty aj s ochrannými kódmi a "vybielia" im účty. Rovnako skeptický v prípade starších ľudí je aj Vajnorský. "Obávame sa, že v prvej etape po zavedení eura budú najmä s drobnými veľké problémy. Sú to modelové situácie. Stres pri pokladni, nemá čas to spočítať a ,dobrák´, ktorý stojí za ním v rade, kričí: starý, čo tam toľko otravuješ, bež už preč! Tak to zhrnie a môže byť oklamaný. Žiaľ, starého človeka je ťažké presvedčiť na bezhotovostné platby. Bojí sa vopchať kartičku do bankomatu, pretože, čo keď mu ju zhltne? Mladšia generácia seniorov s tým však nemá problém, viem to podľa seba. Kartou platím bežne benzín aj týždenný nákup v Bille," dodáva Vajnorský.

.ohmatať si euro
Únia nevidomých a slabozrakých Slovenska bude zadarmo svojim členom distribuovať šesťtisíc šablón na rozoznávanie mincí a bankoviek, ako aj "hovoriace pohľadnice" a brožúry v Braillovom písme. Na trhu sa objaví aj tzv. inteligentná hovoriaca kalkulačka, ktorá ponúkne aj náročnejšie funkcie na prepočty hypoték alebo úverov. Bude stáť 3 600 korún, záujemca si však môže požiadať o dotáciu až do výšky 95 percent ceny.
Pre nepočujúcich pripravil okrem iných akcií dvojhodinovú prezentáciu zástupca Národnej banky Slovenska Miroslav Šarišský. Dňa 12. septembra, keď je Medzinárodný deň nepočujúcich, sa ich zišlo v jednej z miestností strednej školy v Nových Zámkoch asi tridsať. O prednášku sa živo zaujímajú, často ju prerušujú otázkami v posunkovej reči. Boja sa najmä zdražovania. Lektor pridáva na oživenie aj zopár perličiek. Trebárs tú, že prvý nákup realizovaný eurom nebol v Európe, ale na ostrove Réunion, ktorý je zámorským departmentom Francúzska v Indickom oceáne. Starosta hlavného mesta si tam ako prvý človek vôbec kúpil za jedno euro jeden kilogram ovocia liči. Nepočujúcich zaujal aj fakt, že Slovensko je jedinou zo 16 krajín eurozóny, ktorá má na minci vyobrazený kresťanský symbol. Po hodine prednášky sa strieda nepretržitou gestikuláciou vyčerpaný tlmočník. Šarišský vysvetlí, ako rozoznávať pravé euromince a bankovky od falošných. Prítomní, mnohí zrejme prvýkrát, zvedavo ohmatávajú 50-eurovú bankovku, ktorú na ten účel priniesol. Fakt, že čím vyššia hodnota mince alebo bankovky, tým väčšie rozmery, ich upokojí.
"Všetko, čo nám tu hovoríte, je síce pekné, v Rakúsku však ľudia zarábajú priemerne dva a pol tisíc eur, pričom u nás to bude pár smiešnych stoviek. Čo na to hovoríte?" opýta sa na záver jeden živo gestikulujúci pán. Zástupca NBS povie, že to je síce pravda, slovenská ekonomika však rastie a rozdiely sa budú (zrejme) znižovať. V hľadisku sa ozvú nesúhlasné zvuky a gestá.
Eurokampaň, ktorá má päť vĺn, vstupuje do poslednej fázy. Odborníci upozorňujú, že jej trochu chýba kreativita, na druhej strane sa však "suchá" komunikácia ukazuje ako účinná - informovanosť občanov o duálnych cenách dosiahla  takmer 80 percent. NBS a ministerstvo financií spustili internetovú stránku, ktorú v auguste navštívilo 140-tisíc užívateľov, čo je štyrikrát viac ako v januári. Okrem toho obidve inštitúcie vydali od začiatku roka viac ako milión letákov, plagátov a brožúr. Do konca roku by ich malo pribudnúť ešte šesť miliónov. V poštovej schránke každej domácnosti sa onedlho objaví obálka so všetkými informáciami a tiež s jednoduchou eurokalkulačkou, dovezenou, čuduj sa svete, z Číny.
Je to málo alebo dosť? Najohrozenejšie dezinformáciami a podvodníkmi rôzneho druhu sú citlivé skupiny. Nerobme si ilúzie. Mnohí sa musia "popáliť". Novú menu prijmú napokon všetci, len niektorým to bude trvať o čosi dlhšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite