Na rozdiel od známeho sprievodcu Michelin, keď vyjde len útla červená knižočka a všetci reštauratéri, kuchári a gurmeti v nej okamžite začnú listovať a rátať, či majú presne toľko hviezd, koľko si zaslúžia, tu je prístup značne odlišný. Či už ide o výber porotcov, spôsob hlasovania a najmä o to, ako sa výsledok prezentuje. Pretože toto je vždy veľkolepá šou. Na jednom mieste sa zhromaždí všetka kuchárska a reštauratérska smotánka sveta, aby v napätí čakala, kto sa z nich umiestni na ktorom mieste. Väčšina z nich už vie, aké má šance, pretože týždeň-dva predtým prebehli kontinentálne vyhlasovania najlepších 50 reštaurácií Ázie, Európy či Ameriky. Ako to však dopadne v celosvetovom pomeriavaní, to sa ukáže vždy až na záverečnom gala.
Rovnako ako pri čítaní sprievodcu Michelin, aj tieto ocenenia sa berú v branži neuveriteľne vážne. Emócie sú patrične vyhrotené a spadnúť v rebríčku o niekoľko desiatok miest, ako sa to napríklad tento rok stalo Hestonovi Blumenthalovi so svojou Dinner – spadli zo siedmeho miesta na štyridsiate piate – je hotová pohroma (O Dinner sme písali na konci minulého roka 50/2015). Síce sa po vyhlasovaní 50 najlepších reštaurácií sveta ešte nikto nerezal či neskákal z mosta, no v takej súťaživej a premotivovanej oblasti, akou je vysoká kuchyňa, sa prehra prežíva naozaj ťažko.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.