Veľký tresk prepukol až na samom konci. Americký film The Wrestler, premietaný v posledný deň, sa stal jednoznačným víťazom. Brilantne vyrozprávaný príbeh má nielen veľké šance na oscarové nominácie, ale aj nesporný potenciál na atraktívny divácky hit.
Tento ročník festivalu, familiárne známy ako "Mostra", mal byť potvrdením úspešného pôsobenia jeho riaditeľa Marca Müllera. Niekdajší filmový kritik a šéf viacerých rešpektovaných prehliadok (Torino, Rotterdam, Locarno) dostal totiž koncom minulého roka mandát od správnej rady benátskeho Biennale (pod hlavičkou ktorého sa festival organizuje) na druhé štvorročné obdobie. Táto skutočnosť sa hodnotila s uznaním, keďže za posledných 15 rokov sa na čele najstaršej filmovej udalosti vystriedalo päť ľudí. Naplnil Müller očakávanie a dôveru?
.barometer úspechu?
Müller si sám postavil latku veľmi vysoko. V rokoch 2006 a 2007 tvorili hlavnú súťaž výlučne svetové premiéry. Nechýbalo defilé hollywoodskych superhviezd ani esá ázijskej kinematografie. Rovnako osvedčil svoj povestný cit pre menej známe mená, ktoré dnes stoja v centre pozornosti iných festivalov (Veilo Ounpuu, Rodrigo Plá alebo Ivan Vyrypajev). Podarilo sa mu dokonca odsunúť na vedľajšiu koľaj konkurenčný festival v Ríme, ktorý vznikol pred tromi rokmi so štedrou dotáciou štátnych peňazí: Povestnou sa stala jeho poznámka, že v "Ríme sa hrajú len také filmy, čo predtým odmietli Benátky a Toronto".
"Vo všeobecnosti Marco dosiahol úspech," tvrdí dlhoročný šéf americkej siete artkín Bob Berney. "Bol prvý, čo nielen objavil, ale aj uviedol niektoré kontroverzné snímky - Brokeback Mountain, Redacted alebo Túžba, opatrnosť".
Na druhej strane vyjadril svoje zmiešané pocity taliansky producent Lorenzo Minoli: "Festival mi pripomína zomierajúceho slona. Jeho zmysel je pre mňa dosť nejasný: nie je tu filmový trh ani priestor na skutočne nové objavy, ani príležitosť pre nové technológie - ostáva len akýsi glamour prežitého hviezdneho systému. S jeho skúsenosťami by to mal robiť lepšie."
"Čo je barometrom úspechu?", vyhlásil akvizičný senior Gian-Luca Pinneli. "Je to vplyv festivalu v Taliansku, v Európe? Sú to objavy nových filmov? Je to trhová hodnota filmov a ich následná distribúcia? Marco dosiahol úspech, ale určite nemá rovnako veľký vplyv v každej z týchto oblastí."
.rourkov comeback
Pokiaľ ide o počet hviezd alebo ázijských filmov, tohtoročné Benátky určite nepatrili k najsilnejším ročníkom. Dosť kritiky sa tentoraz ušlo aj ostro sledovanému súťažnému výberu. Medzi 21 vybratými snímkami sa však našlo niekoľko pozoruhodných diel, ktoré napokon neprehliadla ani porota vedená Wimom Wendersom.
Dlho sa v pozornosti kritiky i publika najvyššie držal japonský animátorský mág Hayayo Miyazaki (jeho Cesta do fantázie vyhrala pred rokmi festival v Berlíne) s podmanivou variáciou Ponyo o zlatej rybke, čo sa túži stať človekom. Ako jedna z mála výnimiek, kvalitných snímok, sa na zozname cien napokon neobjavila.
Zlatého leva získal 39-ročný vizionár Darren Aronofsky, ktorý svojím štvrtým hraným filmom opäť raz dokonale prekvapil. V dramatickom príbehu The Wrestler o strastiplných pokusoch bývalého zápasníckeho šampióna obnoviť niekdajšiu slávu, nakrútenom v strohom štýle klasického psychologického žánru, doslova reinkarnačne exceloval Mickey Rourke. Protagonista nezabudnuteľných titulov 9 a pol týždňa, Angel Heart alebo Barfly sa po rokoch úplného zabudnutia a prepadu do lacných "béčok" triumfálne vrátil do hereckej extratriedy. Pri vyhlasovaní cien Rourke ocenil odvahu režiséra, ktorý po odmietnutí jeho Fontány pred dvoma rokmi nemal žiadnu chuť sa vrátiť na Lido. "Myslím, že naozaj nechcel, ale povedal som mu, že musí," poznamenal spokojný herec.
Zvláštna situácia nastala po verdikte poroty, že Strieborného leva za réžiu získal Alexej German mladší. Jeho Papierový vojak totiž rozdelil kritiku podľa geografickej príslušnosti: pokým novinári zo strednej a východnej Európy prijali film s menšími výhradami, západní kolegovia nadšene tlieskali. Zlé jazyky tvrdia, že mladý ruský režisér svoj film skutočne koncipoval pre západné publikum. Príbeh sa odohráva prevažne v sovietskom Kazachstane roku 1961 krátko pred vypustením prvej rakety s človekom do vesmíru. Film je realizovaný so silným akcentom na vizuálnu zložku. Efektnú štylizáciu obrazu i herecké výkony však narušujú výrazné realistické detaily, ktoré uberajú na zrozumiteľnosti a hodnovernosti ambiciózneho projektu o zmysle zápasu o ovládnutie kozmu.
.vrcholné debuty
Zvláštne ocenenie poroty i uznanie za scenár si právom odniesol etiópsky tvorca Haile Gerima, ktorého film Teza patril tiež k vrcholom súťažnej kolekcie. Ide o pôsobivú evokáciu osudov intelektuála na pozadí búrlivých dejín Etiópie posledných desaťročí.
Rovnako Volpiho poháre za herecké kreácie našli prijateľných adresátov. Silviovi Orlandovi prorokovali ocenenie hneď po uvedení snímky Giovannin otec (určite najlepší zo štyroch talianskych súťažných príspevkov) - v duchu odkazu na neorealizmus ho nakrútil skúsený Pupi Avatti. Naopak, výkon Francúzky Dominique Blanc vo filme Tá druhá v preestetizovanom diele režisérov J. M. Bernarda a P. Trividica bol asi jeho jediným pozitívom.
Cenu Marcella Mastroianniho určenú mladým hercom si prevzala 18-ročná Jennifer Lawrence, čo bolo jediné ocenenie veľmi očakávaného debutu Horiaca pláň renomovaného mexického scenáristu Guillerma Arriagu (spolutvorcu všetkých opusov slávnejšieho krajana A. G. Iňárrita).
Úspešnejší prechod k réžii a obrovský divácky ohlas zaznamenal 59(!)-ročný taliansky scenárista Gianni Di Gregorio, ktorého Augustový sviatočný obed uvádzaný v sekcii Týždeň medzinárodnej kritiky bol vyhlásený za najlepší debut. Režisér a herecký predstaviteľ v jednej osobe a štyri dámy vo veku okolo deväťdesiatky spontánne očarili obecenstvo svojou energiou a prirodzenosťou, ktorou dominujú vo vtipnej a dojemnej snímke. A podarilo sa ju vytvoriť za neskutočných 50-tisíc eur!
Na rozdiel od minulých rokov sa tentoraz žiadna z cien neušla tvorcom z Číny alebo Japonska (hoci snímka Achiles a korytnačka obľúbeného Takešiho Kitana sa festivalovým návštevníkom páčila). Z ázijského kontinentu sa tešil z ocenenia v paralelnej sekcii Horizonty len filipínsky režisér Lav Diaz za nekonečne dlhú Melanchóliu (trvala 450 minút!).
Väčšinovou témou sa v tomto roku v Benátkach stali vzťahy medzi rodičmi a deťmi - napríklad americká Horiaca pláň, talianske Giovannin otec a Perfektný deň, ale aj turecké Mlieko. V niektorých tituloch sa osobné vzťahy prepojili s politickým pozadím - etiópska Teza, americký Hurt Locker, taliansky Birdwatcher - krajina červenokožcov, ruský Papierový vojak.
.nový palác
Napriek kritickým hlasom sa najstarší festival na svete nateraz nemusí obávať o svoju budúcnosť. Ďalším úspechom jeho riaditeľa je totiž fakt, že už má priklepnutých 75 miliónov eur na výstavbu nového festivalového komplexu. Ten vyrastie opäť na Lide a kompletne by mal byť dokončený najneskôr do roku 2011. Vtedy uplynie nielen 150 rokov od vyhlásenia Talianskej republiky, ale mal by sa skončiť aj druhý mandát Marca Müllera...
Autor je programový riaditeľ MFF Bratislava.
Tento ročník festivalu, familiárne známy ako "Mostra", mal byť potvrdením úspešného pôsobenia jeho riaditeľa Marca Müllera. Niekdajší filmový kritik a šéf viacerých rešpektovaných prehliadok (Torino, Rotterdam, Locarno) dostal totiž koncom minulého roka mandát od správnej rady benátskeho Biennale (pod hlavičkou ktorého sa festival organizuje) na druhé štvorročné obdobie. Táto skutočnosť sa hodnotila s uznaním, keďže za posledných 15 rokov sa na čele najstaršej filmovej udalosti vystriedalo päť ľudí. Naplnil Müller očakávanie a dôveru?
.barometer úspechu?
Müller si sám postavil latku veľmi vysoko. V rokoch 2006 a 2007 tvorili hlavnú súťaž výlučne svetové premiéry. Nechýbalo defilé hollywoodskych superhviezd ani esá ázijskej kinematografie. Rovnako osvedčil svoj povestný cit pre menej známe mená, ktoré dnes stoja v centre pozornosti iných festivalov (Veilo Ounpuu, Rodrigo Plá alebo Ivan Vyrypajev). Podarilo sa mu dokonca odsunúť na vedľajšiu koľaj konkurenčný festival v Ríme, ktorý vznikol pred tromi rokmi so štedrou dotáciou štátnych peňazí: Povestnou sa stala jeho poznámka, že v "Ríme sa hrajú len také filmy, čo predtým odmietli Benátky a Toronto".
"Vo všeobecnosti Marco dosiahol úspech," tvrdí dlhoročný šéf americkej siete artkín Bob Berney. "Bol prvý, čo nielen objavil, ale aj uviedol niektoré kontroverzné snímky - Brokeback Mountain, Redacted alebo Túžba, opatrnosť".
Na druhej strane vyjadril svoje zmiešané pocity taliansky producent Lorenzo Minoli: "Festival mi pripomína zomierajúceho slona. Jeho zmysel je pre mňa dosť nejasný: nie je tu filmový trh ani priestor na skutočne nové objavy, ani príležitosť pre nové technológie - ostáva len akýsi glamour prežitého hviezdneho systému. S jeho skúsenosťami by to mal robiť lepšie."
"Čo je barometrom úspechu?", vyhlásil akvizičný senior Gian-Luca Pinneli. "Je to vplyv festivalu v Taliansku, v Európe? Sú to objavy nových filmov? Je to trhová hodnota filmov a ich následná distribúcia? Marco dosiahol úspech, ale určite nemá rovnako veľký vplyv v každej z týchto oblastí."
| Poučil som sa aj z vlastných chýb Riaditeľ benátskej "Mostry" Marco Müller neočakáva, že by jeho pozícia bola ohrozená a znysel filmových festivalov vidí v tom, že prinášajú spoločný zážitok tvorcov s ich publikom. .začínate svoj druhý štvorročný mandát. Nie je riskantné byť na čele takého festivalu aj naďalej? Určite, moja pozícia môže byť ohrozená, ale nemyslím, že sa to stane. Toto nie je "one-man show". Ja som tu už štyri roky, ale veľa ľudí okolo mňa sa už vymenilo. Rád pracujem s mladými, šikovnými ľuďmi, ktorí prinášajú nové, originálne nápady. A risk nebude veľký, ak sa budeme držať toho, čo vieme robiť naozaj dobre. .aký je váš vklad do benátskeho festivalu? Posilnil som povedomie o festivalovej histórii. Pre tento festival som s prestávkami pracoval od roku 1979 a naučil som sa veľa od svojich predchodcov. Pokúšam sa upraviť alebo aj meniť každý ročník. Keďže som v druhom období, poučil som sa aj z vlastných nedostatkov a chýb. .aká je vizitka dobrého festivalu? Pravdepodobne, že prináša spoločný zážitok s publikom. Fakt, že filmy, ktoré uvádza, budú mať následne dlhý život aj v kinách a zaujmú i normálnych, bežných divákov. .záleží na tom, aby nový filmový talent dostal šancu na veľkom festivale? Absolútne. Nikdy dopredu nerozhodujeme, koľko nových mien budeme mať v programe. Tento rok sme si vybrali desať režisérskych debutantov a v tomto trende budeme pokračovať. |
.rourkov comeback
Pokiaľ ide o počet hviezd alebo ázijských filmov, tohtoročné Benátky určite nepatrili k najsilnejším ročníkom. Dosť kritiky sa tentoraz ušlo aj ostro sledovanému súťažnému výberu. Medzi 21 vybratými snímkami sa však našlo niekoľko pozoruhodných diel, ktoré napokon neprehliadla ani porota vedená Wimom Wendersom.
Dlho sa v pozornosti kritiky i publika najvyššie držal japonský animátorský mág Hayayo Miyazaki (jeho Cesta do fantázie vyhrala pred rokmi festival v Berlíne) s podmanivou variáciou Ponyo o zlatej rybke, čo sa túži stať človekom. Ako jedna z mála výnimiek, kvalitných snímok, sa na zozname cien napokon neobjavila.
Zlatého leva získal 39-ročný vizionár Darren Aronofsky, ktorý svojím štvrtým hraným filmom opäť raz dokonale prekvapil. V dramatickom príbehu The Wrestler o strastiplných pokusoch bývalého zápasníckeho šampióna obnoviť niekdajšiu slávu, nakrútenom v strohom štýle klasického psychologického žánru, doslova reinkarnačne exceloval Mickey Rourke. Protagonista nezabudnuteľných titulov 9 a pol týždňa, Angel Heart alebo Barfly sa po rokoch úplného zabudnutia a prepadu do lacných "béčok" triumfálne vrátil do hereckej extratriedy. Pri vyhlasovaní cien Rourke ocenil odvahu režiséra, ktorý po odmietnutí jeho Fontány pred dvoma rokmi nemal žiadnu chuť sa vrátiť na Lido. "Myslím, že naozaj nechcel, ale povedal som mu, že musí," poznamenal spokojný herec.
Zvláštna situácia nastala po verdikte poroty, že Strieborného leva za réžiu získal Alexej German mladší. Jeho Papierový vojak totiž rozdelil kritiku podľa geografickej príslušnosti: pokým novinári zo strednej a východnej Európy prijali film s menšími výhradami, západní kolegovia nadšene tlieskali. Zlé jazyky tvrdia, že mladý ruský režisér svoj film skutočne koncipoval pre západné publikum. Príbeh sa odohráva prevažne v sovietskom Kazachstane roku 1961 krátko pred vypustením prvej rakety s človekom do vesmíru. Film je realizovaný so silným akcentom na vizuálnu zložku. Efektnú štylizáciu obrazu i herecké výkony však narušujú výrazné realistické detaily, ktoré uberajú na zrozumiteľnosti a hodnovernosti ambiciózneho projektu o zmysle zápasu o ovládnutie kozmu.
.vrcholné debuty
Zvláštne ocenenie poroty i uznanie za scenár si právom odniesol etiópsky tvorca Haile Gerima, ktorého film Teza patril tiež k vrcholom súťažnej kolekcie. Ide o pôsobivú evokáciu osudov intelektuála na pozadí búrlivých dejín Etiópie posledných desaťročí.
Rovnako Volpiho poháre za herecké kreácie našli prijateľných adresátov. Silviovi Orlandovi prorokovali ocenenie hneď po uvedení snímky Giovannin otec (určite najlepší zo štyroch talianskych súťažných príspevkov) - v duchu odkazu na neorealizmus ho nakrútil skúsený Pupi Avatti. Naopak, výkon Francúzky Dominique Blanc vo filme Tá druhá v preestetizovanom diele režisérov J. M. Bernarda a P. Trividica bol asi jeho jediným pozitívom.
Cenu Marcella Mastroianniho určenú mladým hercom si prevzala 18-ročná Jennifer Lawrence, čo bolo jediné ocenenie veľmi očakávaného debutu Horiaca pláň renomovaného mexického scenáristu Guillerma Arriagu (spolutvorcu všetkých opusov slávnejšieho krajana A. G. Iňárrita).
Úspešnejší prechod k réžii a obrovský divácky ohlas zaznamenal 59(!)-ročný taliansky scenárista Gianni Di Gregorio, ktorého Augustový sviatočný obed uvádzaný v sekcii Týždeň medzinárodnej kritiky bol vyhlásený za najlepší debut. Režisér a herecký predstaviteľ v jednej osobe a štyri dámy vo veku okolo deväťdesiatky spontánne očarili obecenstvo svojou energiou a prirodzenosťou, ktorou dominujú vo vtipnej a dojemnej snímke. A podarilo sa ju vytvoriť za neskutočných 50-tisíc eur!
Na rozdiel od minulých rokov sa tentoraz žiadna z cien neušla tvorcom z Číny alebo Japonska (hoci snímka Achiles a korytnačka obľúbeného Takešiho Kitana sa festivalovým návštevníkom páčila). Z ázijského kontinentu sa tešil z ocenenia v paralelnej sekcii Horizonty len filipínsky režisér Lav Diaz za nekonečne dlhú Melanchóliu (trvala 450 minút!).
Väčšinovou témou sa v tomto roku v Benátkach stali vzťahy medzi rodičmi a deťmi - napríklad americká Horiaca pláň, talianske Giovannin otec a Perfektný deň, ale aj turecké Mlieko. V niektorých tituloch sa osobné vzťahy prepojili s politickým pozadím - etiópska Teza, americký Hurt Locker, taliansky Birdwatcher - krajina červenokožcov, ruský Papierový vojak.
.nový palác
Napriek kritickým hlasom sa najstarší festival na svete nateraz nemusí obávať o svoju budúcnosť. Ďalším úspechom jeho riaditeľa je totiž fakt, že už má priklepnutých 75 miliónov eur na výstavbu nového festivalového komplexu. Ten vyrastie opäť na Lide a kompletne by mal byť dokončený najneskôr do roku 2011. Vtedy uplynie nielen 150 rokov od vyhlásenia Talianskej republiky, ale mal by sa skončiť aj druhý mandát Marca Müllera...
Autor je programový riaditeľ MFF Bratislava.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.